Jerszy Saymour počas návštevy Bratislavy. FOTO PRE SME - JURAJ ŠUŠOL
V roku 2000 bol ocenený ako najlepší európsky dizajnér. Narodil sa v Berlíne, no žil aj v Londýne, Bologni, Miláne alebo v New Yorku. V súčasnosti sa znovu vrátil do svojho rodného mesta. Okrem vlastných projektov navrhoval i pre Moulinex, Covo, Swatch či Kreo. JERSZY SAYMOUR navštívil vďaka akcii Clubovka aj Bratislavu.
"Masová produkcia je o lacných produktoch," hovorí v rozhovore pre SME. "Ale mali by to byť dobré lacné produkty. A je dôležité, aby takéto produkty mali aj dobrý dizajn. Vtedy ma však nezaujímajú malé bláznivé experimenty, nechcem ľudí vystrašiť, robím predsa vec, ktorá bude priateľská. Nepotrebujem si nič dokazovať," vysvetľuje Saymour svoj prístup k dizajnu produktov. "Keď robíte na masových produktoch, je tam síce obmedzenie technológiou - nemôžete navrhnúť čosi, čo sa nedá vyrobiť - ale aj tak sa to vždy dá urobiť obrovským množstvom spôsobov."
Priznáva však, že dôležitejšia je preňho jeho vlastná tvorba, predovšetkým projekt Scum, pri ktorom iné predmety či komunálny odpad pokrýva polyuretánovou vrstvou. Tú na objekty strieka špeciálnou pištoľou. "Scum je úplne normálny materiál, ktorý sa používa pri izolácii budov," hovorí. "A nemusí to byť iba polyureán, nech je to trebárs i sklo. Mne skôr ide o tú energiu, energiu vo veciach, ktoré som nachádzal opustené. Tiež bolo pre mňa dôležité nájsť inú cestu, než je klasický dizajn." Môžeme tak nájsť takéto lampy i celé objekty. "Niekedy ľudia hovoria, že im tam chýba harmónia, ale ja si myslím, že ona tam je."
Projekt Scum je istou formou vandalizmu, znovuvytvárania vecí z iných vecí. Z podobného prístupu nakoniec Saymour vychádzal aj pri svojom staršom projekte Ken Kuts pre firmu Covo, kde sklenené nádoby zahorúca pretváral vpisovaním obrazcov. "Dnes som už o čosi mierumilovnejší, ale páči sa mi, keď pozmeňujete štruktúru vecí, účel, na ktorý sú pôvodne určené." Podobne je na tom i Scum. "Je to taký idealizmus, Scum ako štruktúry v krajine nikoho. V opozícii k smiešnej myšlienke národností."
Preto by ďalším z jeho projektov malo byť vytvorenie budov z tohto materiálu. "Je to taký experiment, možno presvedčím pár priateľov a usadíme sa v takýchto budovách. Avšak zase je pravda, že moje veci nie sú práve pre ľudí," priznáva s úsmevom Saymour. "Ale kto vie, možno sa nájde niekto, koho takýto nápad zaujme."
Ako autor dizajnu síce chápe, že firmy chcú na svojich produktoch zarobiť, prekáža mu však, ak chcú ľuďom predpisovať, čo sa im má páčiť a čo nie. "Ľudia predsa vedia, čo sa im páči a čo je pre nich pekné," živo gestikuluje Saymour. "Nemyslím si, že by sme mali ľudí nejako poúčať. Môžete však povedať: tu máte produkt, ktorý fakt dobre funguje, má dobrú kvalitu a správnu cenu. A ak ste k tomu pristupovali poctivo, ľudia to pochopia."
Zdôrazňuje však, že jemu v podstate aj tak ide iba o pekný dizajn a nie o nejaké moralizátorstvo. "Pre mňa je dôležité, aby boli veci pozitívne. Keď chcete vyvolať dobrý pocit, musíte na tom pracovať a nie to len obaliť do nejakého šťastného plášťa," uzatvára.
Kým v projekte Scum pokrýva Saymour predmety polyuretánovou vrstvou (hore), pri práci pre firmu Covo sklenené nádoby zahorúca pretváral vpisovaním obrazcov (dolu). FOTO - ARCHÍV J. S.
FOTO
