trendy akoby sa opakovali - v časových slučkách sa vracia duch antiky, sedemdesiate roky, aj dekorácie a kusy nábytku, ktoré slúžili dedinčanom v prvej polovici minulého storočia.
Keď sa vyberiete do predajne s dlažbami či obkladmi, určite nájdete niekoľko typov rustikálnych vzorov. Tí, ktorí majú radšej reminiscencie ako úsporný moderný dizajn, obkladajú si nimi kúpeľne a kuchyne.
Väčšinou sú ladené do hnedej, škoricovej, marhuľovej a maslovej, obľúbená je i terakota či zelenkavá s troškou farbistejších ozdôb. A tak sa nad pracovnou doskou či umývadlom v pravidelných intervaloch na nás usmievajú košaté jablonky, sedmokrásky a košíčky s jahodami.
Maľovaný vidiek
Ak hľadáte tip pre kúpeľňu na chalupe a nestihli ste si obľúbiť kvietky a zajačiky, skúste sa inšpirovať obrázkami v knižke Tricie Guildovej Painted Country. I keď naši predkovia takto sotva bývali, štylizované fotografie Gillesa de Chabaneixa prinášajú závan vidieckeho vzduchu, chlad kamenných stien starých domov a jemnú hru s farbami.
Keďže múry vidieckych chalúp sú hrubé a okná zatienené gánkami či popínavými rastlinami, základnou farbou vo vnútorných miestnostiach je vápenná biela doplnená zelenou a indigovou modrou. K tomu ešte sem-tam trochu žltej alebo jemnej ružovkastej farby. Obkladačky v týchto "vidieckych" kúpeľniach chýbajú - nahrádzajú ich maľované ozdobné pásy.
Poriadny murár alebo maliar by sa zhrozil: žiadny povrch, žiadna linka nie sú dokonalé - steny zmäkčujú drobné nerovnosti, farby akoby boli ošúchané mnohokrát opakovanými dotykmi, linky sú hrboľaté a miestami sa dokonca strácajú. Dodávajú však prostrediu i zariadeniu punc pravosti, ktorý nemôže nahradiť pravidelnosť priemyselne vyrábaných obkladačiek. Aj stropné trámy sú dopukané a farba z nich miestami opadala.
Namiesto žalúzií starý obrus
Umývadlá a vane sú jednoducho biele, doplnené nanajvýš nenápadným prírodným kameňom. Vešiačiky, poličky a ostatný nábytok sú z prírodného alebo pestrými nátermi ozdobeného dreva niekedy z čierneho kovu. Nenájdete tu nijaký mramor, ani lesklý chróm.
Podlaha z hnedastých dlaždíc aj okná otvorené do zelenkastého prítmia pôsobia chladivo - akoby vás lákali poumývať sa po prechádzke slnkom vyhriatymi lúkami a oddýchnuť si. Len pred vaňou či umývadlom leží ručne tkaný handrový koberček.
Ostatné zariadenie kúpeľní tvorí obyčajný dedinský nábytok - stoličky z ohýbaného dreva či opletené slamou a vážne, ťažké komody. Na oblôčku povieva záves urobený zo starého kvetovaného obrusu.
Zrkadlá nie sú veľké, ale zato osadené do masívnych drevených rámov ako obrazy dávnych predkov. Pri poháriku so zubnými kefkami je v keramickej miske zabudnutý fialový kvet. Čas akoby tu zastal.
Na podlahu neďaleko umývadla ktosi postavil plechový krčah - ak vám náhodou vypnú vodu, môžete si ním nanosiť čerstvú rovno z potoka. Niet sa kam ponáhľať.
Môžete sa pohodlne vystrieť v hlbokej vani a otvoreným oknom z kúpeľa pozorovať hru slnka na listoch stromu, ktorý stojí neďaleko múru. A možno sa k nám do ticha zvezie na neviditeľnom lane aj zvedavý pavúčik.
MONA GÁLIKOVÁ
FOTO - GILLES CHABANEIX, Painted Country
