Štátna galéria v Banskej Bystrici prezentuje do 28. mája výstavu mladého slovenského umelca Rastislava Podobu (1975). Súbor šestice maliarskych cyklov pod názvom Clona je doposiaľ najrozsiahlejším výberom z jeho tvorby, ktorej tematické ťažisko smeruje k zobrazeniu portrétu a krajiny.

Olejové maľby krajín zaznamenávajú vyprázdnené územia so širokým, nízko položeným horizontom, jaskynné priestory, motívy cesty či sériový záznam tornáda. Napriek istej dramatickosti námetov pôsobia mimoriadne meditatívne a odrážajú výrazné metaforické posolstvo.

Sivá, takmer jednofarebná paleta a istá miera expresivity podčiarkujú ich existenciálny charakter. Jemné abstrahovanie a rozpad hmoty zase vyzdvihujú preferenciu duchovného rozmeru bytia. Podobovo krajiny tak prestávajú byť len záznamom prírodných scenérií a stávajú sa hlbšou filozofickou úvahou.

Dôležitým znakom umelcovej tvorby je dvojité kódovanie obrazu. Ako predlohy pre svoje maľby často využíva filmové a fotografické záznamy, ktorých vizuálny jazyk sa automaticky premieta do maliarskeho štýlu autora. Jednotlivé námety spracúva v rozsiahlejších cykloch, pričom sa zameriava na znázornenie detailu alebo naopak panoramatického celku. V osobitých prípadoch sa na výstave objavujú maľby podľa prác slávnych majstrov dejín maliarskeho umenia.

Portréty s výrazným citovým nábojom vari odrážajú pamäťové stopy autorovho najhlbšieho súkromia. Ľudská tvár je redukovaná na základné obrysy tak, že nerozoznávame individuálne črty. Objavuje sa hlava otočená zozadu alebo znázornená v spánku. Jednotlivé obrazy akoby zachytávali postavy vynárajúce a strácajúce sa v mysli umelca.

K portrétom možno zaradiť aj čierno-biele maľby sprejom, kde ako predlohu použil obrazové časti známeho Tarkovského filmu Solaris. Veľkoplošný obraz tváre filmovej hrdinky Podoba zastiera škvrnou ihličiek akejsi vesmírnej hmloviny. Obsahová rovina filmu, naplnená mystikou a tragikou existencie človeka, je zjavne blízka maliarovmu uvažovaniu. Možno v ňom vysledovať apel na idey humanizmu a prirodzenú potrebu ľudskej blízkosti v nekonečnom kozmickom priestore.

Clona je zariadenie, ktoré do určitej miery obmedzuje prienik svetla cez objektív fotoaparátu na film, čím bezprostredne zabezpečuje hĺbku ostrosti snímky.

Ak v prenesenom význame pripustíme, že každý z nás má vo svojom vnútri zabudovanú podobnú clonu, návšteva rovnomennej výstavy Rastislava Podobu nám zaostrí hĺbku vnímania nepochybne dôsledne.

Autor: ZUZANA L. MAJLINGOVÁ(Autorka je výtvarná teoretička)