Diego Armando Maradona nad hlavami argentínskych fanúšikov po triumfe na majstrovstvách sveta 1986 v Mexiku. FOTO - ARCHÍV
Argentínska vlajka má medzi dvoma belasými pruhmi slniečko. Futbalisti tejto latinskoamerickej veľmoci by si na svoju zástavu mohli pokojne našiť šťastnú hviezdičku. Pri oboch tituloch, ktoré získali (1978 a 1986) im vyšlo aj to, s čím azda ani nerátali. Konštatovanie platí bez snahy o zhadzovanie úspechov futbalových čarodejníkov, hru hier ovládajú senzačne.
Zo siedmich majstrov sveta šesť vyhralo šampionát na domácej pôde v poradí Uruguaj (1930), Taliansko (1934), Anglicko (1966), Nemecko (1974), Argentína (1978), Francúzsko (1998). Zlomyseľnou iróniou je, že sa to nepodarilo najslávnejšiemu tímu, päťnásobnému šampiónovi Brazílii (1950).
Vlastné prostredie je výhodou, ale prináša i tlaky, ktoré vedia ničiť. MS nevyhrali doma nielen Brazílčania, ale ani výborní Španieli (1982), Taliani (1990).
Argentína zvládla tlak
Argentína doma fanúšikovský nápor zvládla. K titulu ju dokoučoval senzačný tréner, stratég s myslením filozofa César Luis Menotti. Muž s prezývkou El Flaco (vychudnutý), denne vyfajčil od troch do piatich škatuliek tuhých cigariet, opustil svoj vrodený futbalový romantizmus, skĺbil virtuozitu zverencov s disciplínou.
Menotti nepodľahol "hlasu ľudu", nepostavil vychádzajúcu hviezdu, ešte nie 18-ročného Maradonu. Útočnú hru založil na umení skúseného Mária Kempesa (dlhú kariéru končil vo viacerých rakúskych kluboch) a najofenzívnejšieho stopéra sveta, iba 177 cm (74 kg) vysokého Daniela Passarellu.
Argentíne žičilo doma šťastie, vedela si šampionát zrežírovať. V základnej skupine prehrala s Talianskom 0:1, ale postúpila.
Domáca réžia
Šampionát sa hral vtedy systémom - zo štyroch skupín postúpili dvaja, osem tímov utvorilo dve semifinálové skupiny (víťazi hrali automaticky finále).
Argentína v tejto "nadstavbe" remizovala s Brazíliou 0:0, rozhodlo skóre. Úspešnejší latinskoamerický rival hral popoludní s Poľskom - vyhral 3:1. Domáci nastúpili večer (direktoriát nevypočul brazílske naliehanie, aby sa obe stretnutia hrali v rovnakom čase) proti Peru. Musel zvíťaziť o štyri góly, vyhral 6:0. Podozrivé, ale nedokázateľné.
Vo finále za stavu 1:1 nastrelil Holanďan Rensenbrink dosť ľahkomyseľne v posledných sekundách žrď prázdnej bránky domácich. V predĺžení dominovala Argentína.
Maradonov šampionát
Menotti viedol Argentínu aj na MS 1982. Už s Maradonom vypadla v trojčlennej nadstavbovej skupine (opäť sa hralo inak, prvý raz s 24 mužstvami, dnes ich je 32) podľahla Brazílii 1:3, Taliansku 1:2.
K druhému titulu priviedol Argentínu nenápadný kouč Carlos Bilardo, pôvodným povolaním lekár-gynekológ. Priviedol na svet šampióna, ktorého štýl založil na Maradonovej genialite a prísnej obrannej disciplíne s protiútokmi. V tom čase už argentínsky tím tvorili na 90 percent futbalisti z európskych klubov (Diego Maradona pôsobil v SSC Neapol).
"Božskú ruku" trénoval
Argentína nenápadne postupovala, až vo štvrťfinále narazila na Anglicko. Dlho nenápadný Diego, ktorému za mlada pokiaľ nepribral hovorili nitka, dal zrazu Shiltonovi gól do neba volajúcou rukou.
Už zaguľatený futbalista merajúci 165 cm volejbalovou ulievkou prehodil o dobrých 20 cm vyššieho anglického brankára. Prikradol sa k nemu ako duch. Podlú fintu mu zhltol hlavný rozhodca Tunisan Ben Naceur, ale kľúčovo dal na rázne gesto bulharského postranného arbitra Dočeva.
Maradona sa tešil ako zmyslov zbavený, zvolával k sebe spoluhráčov, ktorí tiež neverili. Neexistuje na svete jediný záznam, na ktorom vidno, ako sa Argentínčan dotýka lopty rukou, ale sú tisíce, keď je od jeho dlane na milimetre. O päť minút dal Maradona šokovanému súperovi senzačný regulárny gól. Angličania už iba znížili.
Marodona sa napokon k "božskej ruke" po dlhšom čase priznal. Aj s dávkou arogancie: "Im by som to spravil znovu." Znalci argentínskeho futbalu hneď hovorili, že Maradona kúsok s rukou v Boce Juniors Buenos Aires systematicky trénoval.
Futbalová vojna
Argentínsko-anglická futbalová vojna sa začala na MS 1966 práve v Londýne, kde mal nemecký rozhodca Kreitlein obtiahnuť Juhoameričanov (Argentína prehrala vo štvrťfinále s domácimi 0:1). V roku 1982 vypukla medzi krajinami skutočná vojna o Malvíny, ktorú Argentína prehrala. Maradona nepriateľstvo k Británii vôbec netajil.
Juhoamerický tím do roku 1978 na MS veľa vody nenamútil. Na prvých (1930) sa síce dostal až do finále, potom sa však v politicky nestabilnom štáte futbalu darilo striedavo.
Dlho bezvýznamné mužstvo
Sprvoti bola Argentína pre chudobných Európanov, predovšetkým z Talianska, zasľúbenou krajinou. Neskôr boli práve Argentínčania prví legionári v európskych kluboch, mnohí repatriovali do starej vlasti.
Belaso-modrí sa na MS 1934, 1938 neprihlásili, v päťdesiatom v Brazílii sa odhlásili. Neboli vo forme, prehra s veľkým susedom je pre Argentínčana potupou. Bilanciu z juhoamerických šampionátov majú obe veľmoci vyrovnanú. Odhlásili sa aj v roku 1954 - Uruguaj i Brazília boli lepšie tímy. V päťdesiatom ôsmom ich odprevadilo zo skupiny Československo s potupnou prehrou 1:6. V Chile 1962 vypadli v základnej skupine, do Mexika 1970 sa nedostali, v kvalifikačnej juhoamerickej skupine prehrali s Peru i s Bolíviou, o štyri roky v Nemecku prehrali vo štvrťfinále s Holandskom 0:4. Dnes je Argentína spolufavoritom.
Ešte raz sa dostala Argentína do finále, v Taliansku roku 1990 s odretými ušami a priazňou všetkých svätých. Na úvod prehrala s Kamerunom, postupovala na penalty. Vo finále ju však tesne pred koncom podrazil rozhodca. Odpískal proti nim neexistujúcu jedenástku.
Finále - 1978 Argentína - Holandsko 3:1 (1:0, 1:1) 25.jún 1978, Buenos Aires, Estadio Monumental, 70 000 divákov. Rozhodoval Gonella (Tal.).
Ako padali góly: 38. kempes 1:0, 82. Nanninga 1:1, 105. Kempes 2:1, 115. Bertoni 3:1. Zostava víťazov: Fillol - Olguin, Galvan, Passarella (kapitán), Tarantini - Ardiles (66 Larossa), Gallego, Kempes, Bertoni - Luqué, Ortiz (75 Houseman).
Majstri sveta 1978 - horný rad zľava: Passarella, Houseman, Olguin, Tarantini, Kempes, Fillol, dole zľava: Galvan, Ardiles, Luqué, Valencia, Gallego. FOTO - WWW.AFA.ORG.AR
Finále - 1986 Argentína - Nemecko 3:2 (1:0) 29. júna1986, Ciudad de México, Estadio Azteca, 114 000 divákov. Rozhodoval Filho (Braz.).
Ako padali góly: 23. Brown 1:0, 56. Valdano 2:0, 74. Rummenige 2:1, 82. Völler 2:2, 88. Burruchaga 3:2. Zostava víťazov: Pumpido - Brown, Cuciuffo, Ruggeri, Olarticoechea - Giusti, Batista, Maradona (kapitán), Enrique - Burruchaga (89 Trobbiani), Valdano.
Majstri sveta 1986 - horný rad zľava: Batista, Cucioffo, Olarticoechea, Pumpido, Brown, Ruggeri, Maradona. Dole zľava: Burruchaga, Giusti, Enrique, Valdano. FOTO - WWW.AFA.ORG.AR
