Pre JOZEFA REGECA bol štart na Pretekoch mieru, ktoré sa začali v Kyjeve, odrazom k skvelej kariére. 7. mája 1986 sa obliekol po víťazstve v 1. etape do žltého trička a vydržal v ňom deväť dní. Na PM skončil na 7. mieste za Ludwigom a päticou jazdcov z vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
Čo sa vám vyjaví, keď sa povie Kyjev 1986 a Černobyľ?
"Hm... Veľa vecí. Zážitok, na ktorý sa dobre nespomína, ale na druhej strane to bol pre mňa fantastický odraz ku kariére."
Vedeli ste vtedy o havárii atómovej elektrárne?
"Veľa nie. Vlastne dodnes neviem presne, čo všetko sa stalo. Určité informácie sme mali, ale boli skreslené. Z našej strany, že to nie je nebezpečné, zo západnej, že je to vážna vec."
V čom vážna?
"Že tam buchla atómová elektráreň a môže to mať určité zdravotné následky. A že sa preteky v Kyjeve nemali jazdiť. Ale v čase, v akom sme žili, sa to nedalo zrušiť."
Čo viete teraz o havárii?
"Nedávno bola v televízii celodenná debata o Černobyli. Lekári hovorili, že určitá rádioaktivita tam bola, ale podobná bola aj nad inými územiami."
Zvažovali ste, že by ste odmietli štartovať?
"Pred cestou na Ukrajinu som sa bál, čo je pochopiteľné, ale odmietnuť štart nešlo. To by bol koniec kariéry. Navyše ja som veľmi chcel jazdiť Preteky mieru, lebo som bol nováčikom a vedel som, že výsledok na nich ide do sveta, pomôže pri zmluvách v kariére, čo sa aj stalo."
S čím ste teda išli do Kyjeva?
"So strachom, ale vnútorne s nádejou, že situácia na mieste nebude taká strašná, ako sa hovorilo."
Prvý dojem na mieste štartu?
"Predovšetkým domáci absolútne nevedeli, že by vybuchol nejaký Černobyľ. Bývali sme vo výbornom hoteli Ukrajina, strava bola na úrovni, dohliadali na to naši lekári."
Zrodilo sa vaše veľké víťazstvo.
"Skvelé momenty načas dali zabudnúť na obavy. Ušiel som s Bulharom Stajkovom a Mongolom Ganboldom. Nikto nás nebral vážne, preto sa únik vydaril."
Ako hodnotíte preteky spätne?
"Ako vynikajúci začiatok kariéry. Naštartovali ma do veľkej cyklistiky. Zohnal som si angažmán v zahraničí, do roku 1989 som reprezentoval. Moje meno verejnosť poznala predovšetkým vďaka tým pretekom. Na nich som ešte raz vyhral etapu v Banskej Bystrici. Ľudia ma poznali a dodnes poznajú najmä z Pretekov mieru."
Skúmalo sa na mieste, či je niečo v ovzduší?
"Každý deň nám merali hodnotu rádioaktity na hoteli. Doma som sa podrobil vyšetreniu vo vojenskej nemocnici. V Kyjeve nám hlásili, že je všetko v norme, z nemocnice som sa výsledky nedozvedel."
Mali kolegovia, ktorí vtedy jazdili, zdravotné problémy?
"Pokiaľ viem, nie."
Vy ste sa vlani podrobili operácii, pri ktorej vám pre nádor odobrali ľavú obličku. Sú v tom nejaké súvislosti s Kyjevom?
"Priama súvislosť sa nedá stopercentne potvrdiť. Korene tam môžu byť. Primár v Brne mi to nepotvrdil, ale ani nevyvrátil. Od 22. júna vlaňajšieho roku žijem s jednou obličkou. Po operácii som schudol štrnásť kíl, stratil päťdesiat percent svalovej hmoty. Ale veril som, že sa vrátim do normálneho života. Viera mi pomohla."
Čo robíte teraz?
"Trénujem v Rakúsku. V roku 2004 som ukončil reprezentačné trénovanie. Zväz nemal záujem. Napísal som do profi tímu Elk Haus - Simplon v Schrunse, kde som kedysi jazdil, či by nemali záujem o moje služby. O pár dní prišiel súhlas, ale aj operácia obličky. Rakúšania nielenže nezanevreli, ale počkali, chodili ma povzbudzovať do nemocnice. Majitelia prihlásili klub do skupiny profesionálnych kontinentálnych tímov a ja som riaditeľom klubu."
(ja)
Vizitka Jozefa Regeca
Narodený: 29. 3. 1965 v Kežmarku
Pretekárska kariéra: 1975 - 1999.
Najväčšie úspechy: 10. miesto na OH 1988 v Soule, víťazstvo v 2 etapách PM (1986 a 1988), 11 dní v žltom tričku na PM.
Stav: rozvedený, má synov Tomáša (17) a Lukáša (15), ktorí sa venujú bejzbalu a o ktorých sa pri výchove delí s bývalou manželkou.
