Jozef Regec v cieli víťaznej etapy v Kyjeve. FOTO - ČTK
Prológ vyhral Nemec Ampler, I. etapu náš Regec. Mali sme dobrý tím, tréner Kamil Haťapka mal skúsených Škodu, Jurča, Novosada a nováčikov Kreuzigera, Fořta, Regeca.
Oklieštená účasť
Preteky dostali pred štartom trhlinu. Do Kyjeva prišli iba cyklisti z komunistickej zóny, zo Západu Moskve naklonení Francúzi prinútili svojich štartovať, prileteli aj Fíni.
Na štarte bolo 64 pretekárov. V roku 1985 bolo na PM 129 cyklistov, v roku 1987 až 159.
Ostatný Západ Preteky mieru pre Černobyľ bojkotoval. "Mali oprávnený strach. My sme si to nemohli dovoliť, kto by odmietol, skončil by s kariérou," spomína na kyjevské dni Regec.
Nešiel cyklista Vladimír Kozárek, ktorého považovali za hrdinu, že odmietol. "Haťapka povedal, že správy o výbuchu sú fámy, že sa vcelku nič nestalo a ideme," spomína. "Ja som nebol hrdina. Dostal som horúčku. Absolvoval som rôzne testy, aby vylúčili, že simulujem."
Kozárkova choroba mala dozvuky. "Zostala mi nálepka simulanta. O rok som si vyjazdil účasť na Pretekoch mieru, ale povedali mi, že keď som bol chorý pred rokom, som chorý aj teraz. Prišiel som aj o štart na majstrovstvách sveta," vraví Kozárek, majiteľ obchodu s bicyklami v Brne.
Muselo sa ísť
Cyklisti vedeli už 26. apríla, že vybuchol Černobyľ. "Na pretekoch Giro delle Regioni prišiel za nami západonemecký cyklista, že vybuchla atómová elektráreň a začne sa asi z Poľska," spomína Kozárek.
Sovietska ideológia to nedovolila a do Kyjeva sa muselo ísť.
Preteky bývali záležitosťou NDR, Poľska a Československa. V roku 1985 sa do nich namontovali Rusi a po prológu v Prahe sa pelotón presunul do Moskvy. O rok padla voľba osudovo na Kyjev.
"Pôvodne sa malo štartovať 8. mája v Prahe. Rusi prišli so zmenou začiatkom roku 1986," dodal Kozárek.
Až 12 dní po havárii vystúpila v rozhlase hlavná hygienička ČSSR Dana Zusková. Priznala, že "namerané hodnoty sú vyššie, ako býva obvyklý stav", ale v rozpore s prvou správou, ktorá hovorila, že sa nič nedeje, odvážne pripustila, že "v prvých dňoch bolo zaznamenané zvýšenie rádioaktívnych látok".
Hoci rozhlas masíroval mozgy, že je to "propagandistická hystéria na očiernenie Sovietskeho zväzu", Zusková odporučila aj nám novinárom, účastníkom pretekov, "zachovávať zásady osobnej hygieny a umývať ovocie a zeleninu pred použitím".
Ako bolo v Kyjeve?
V Kyjeve sme konzumovali jedlá z NDR a Československa. Lekári neodporúčali jesť šaláty, čo sme dodržiavali. Pili sa len dovezené tekutiny. Nemali sme sa zdržiavať na slnku a hlavne fajčiť. Každý účastník denne absolvoval kontrolu rádioaktivity, ručička na merači stála na jednom mieste ako prikovaná.
Vtedajší fotoreportér Stadionu Jirko Pekárek ako jediný odmietol do Kyjeva ísť. Nemal za to potom problémy. Jeden z poľských novinárov prešiel z lietadla do autobusu a potom do hotela zahalený v kukle. Celý čas trávil v hotelovej izbe, tam mu nosili výsledky a spoza zatiahnutých závesov telefonoval správy.
Necítim nijaké následky v dôsledku pobytu v Kyjeve, ak pripustím, že príznaky stresu, depresie a stavov úzkosti sú následkom náročného spôsobu života, a nie pobytu v blízkosti Černobyľa.
Premlčaný prípad V marci 1999 Úrad pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu odložil "prípad Černobyľ" z dôvodu premlčania a amnestie. Skupina občanov podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestného činu ohrozenia, spáchaného z nedbalosti. Podozriví boli traja.
Lubomír Štrougal, predseda vlády, že tri dni po havárii informoval verejnosť, že nehrozí žiadne nebezpečenstvo.
Zdeněk Novák, bývalý konzul, neinformoval v Kyjeve o nešťastí a riziku 300 českých a slovenských študentov na Ukrajine.
Antonín Himl, predseda Československého zväzu telesnej výchovy, za to, že vyslal cyklistov na Preteky mieru.
