ala jeho hovorkyňa takto: "Malo ísť o trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. Znalec z odvetvia účtovníctva preskúmal vedenie účtovnej evidencie SDKÚ v rokoch 2000 až 2003 a dospel k záveru, že skúmaný subjekt v priebehu uvedeného obdobia prijal dary v celkovej výške viac ako deväť miliónov korún, pričom postupoval v súlade s metodikou účtovníctva a nič nezatajil."

Úplní hlupáci?

Zdôvodnenie "zabúda" na to, že znalec posúdil len formálnu stránku veci, t. j. či účtovníctvo SDKÚ spĺňa zákonom požadované kritériá. Nemohol však skúmať trestnoprávne súvislosti s darovaním a pôvodom peňazí. Táto otázka je právna, a preto nepatrí do kompetencie znalca a musí ju vyriešiť len orgán činný v trestnom konaní.

Pokračujem citáciou hovorkyne: "Svedeckými výpoveďami tzv. fiktívnych darcov sa nepodarilo preukázateľne vyvrátiť tvrdenia zodpovedných osôb, ktoré niesli zodpovednosť za vedenie účtovníctva. Nie je možné preukázať, že osoby, ktoré tvrdia, že dary SDKÚ neposkytli, naozaj tieto dary strane nedali. Strana si totiž svojich darcov eviduje a dary riadne zdanila. Preto prokurátor rozhodol, že trestné stíhanie vo veci zastaví."

Prokuratúra má nás občanov pravdepodobne za úplných hlupákov. Je to od nej nehanebné a bezočivé. Bez hanby a s plnou vážnosťou verejnosti zdôvodňuje nezdôvodniteľné. Podľa jej predstáv nám musí stačiť tvrdenie, že znalec našiel účtovníctvo úplne v poriadku, že vyšetrovanie "preukázateľne nevyvrátilo tvrdenia podozrivých" a súčasne "nepreukázalo, že by darcovia peniaze nedarovali".

To je skutočne sila. Odporúčam, aby na tomto príklade nových adeptov právnických fakúlt inštruovali, ako z dôkazov urobiť správnu reťaz v politicky citlivej kauze. Celou ovcou je v tomto prípade SDKÚ a jej povesť, sýtym vlkom má byť prokuratúra a verejné právo a spravodlivosť. Kaša, síce nestráviteľná, nezabije a občan nakoniec zabudne. Prokuratúra tým súčasne dáva verejne najavo svojim podriadeným prokurátorom i vyšetrovateľom, že takto treba vysvetľovať (čítaj ohýbať) zákon v iných podobných prípadoch, napríklad na úrovni regionálnych politikov.

Svedkovia a svedkovia

Účelovosť konania orgánov prokuratúry vidím v tom, že na jednej strane bez výhrad uverili svedectvu zodpovedných osôb, lebo im ho nevedeli vyvrátiť, a na druhej strane neuverili svedectvu "darcov", že peniaze nedarovali, lebo títo to nevedeli dostatočne preukázať. U podozrivých aplikovali predpoklad pravdivosti a dôkazné bremeno na svojej strane a u svedkov-nedarcov predpokladali nepravdivosť svedectva a dôkazné bremeno na ich strane.

Pokiaľ svedok je riadne poučený v zmysle Trestného poriadku i o následkoch krivej výpovede a krivého obvinenia a vyšetrovaním sa nepodarí preukázať opak jeho tvrdenia či aspoň ho podstatne spochybniť, potom je orgán činný v trestnom konaní "povinný" svedectvu veriť a v rámci právnej úvahy ho vziať ako nevyvrátiteľný dôkaz. Ak sa teda orgán činný v trestnom konaní dostane do situácie, keď na základe vyšetrovania na jednej strane existujú dôkazy o darovaní peňazí a na druhej strane dôkazy svedčiace o opaku, teda že darované neboli (tzv. tvrdenie proti tvrdeniu), nie je možné za tohto dôkazného stavu prikloniť sa k jednej z týchto alternatív a vo veci meritórne rozhodnúť zastavením trestného stíhania.

Skutok, ktorý je predmetom vyšetrovania, musí byť jednoznačne dôkazmi podložený tak, aby záver, že tento nie je trestným činom bol nespochybniteľný. Na začatie trestného stíhania vo veci je potrebný minimálny rozsah podozrenia, avšak na jeho zastavenie je potrebný taký rozsah dôkazov, z ktorých je možné jednoznačne vyvodiť záver, že sa skutok vôbec nestal alebo ak sa aj stal, tak nie je trestným činom. Z tohto dôvodu, tak ako v prípade podozrenia z korupcie I. Henzélyovej malo byť trestné stíhanie pre tento skutok prerušené.

Prokurátorov dvojmeter

Stanovisko generálneho prokurátora malo byť teda nasledovné: "Svedeckými výpoveďami tzv. fiktívnych darcov sa nepodarilo preukázateľne potvrdiť tvrdenia zodpovedných osôb, ktoré niesli zodpovednosť za vedenie účtovníctva. Nie je možné preukázať, že osoby, ktoré tvrdia, že dary SDKÚ neposkytli, naozaj tieto dary strane dali. Strana si totiž svojich darcov eviduje a dary riadne zdanila. Preto prokurátor rozhodol, že trestné stíhanie vo veci preruší."

Nestrannosť Trnku, ktorý jediný má v monokratickom systéme prokuratúry právo rozhodnúť s konečnou platnosťou, sa prejavila svojským dvojmetrom, keď na jednej strane verejne spochybnil výpoveď svedka len preto, lebo je blízkym spolupracovníkom poslanca parlamentu Ivana Šimka a na druhej strane nechal bez povšimnutia fakt, že jedna zo svedkýň-darkýň je v blízkom príbuzenskom pomere s vysokým funkcionárom SDKÚ.

Na základe zistených elementárnych právnych pochybení si myslím, že aj tento prípad je prokuratúrou meritórne rozhodnutý účelovo a napomáha v predvolebnej kampani jednej z politických strán.

Je to ďalší príklad zlyhávania samokontrolnej funkcie v orgánoch prokuratúry. Je to ďalší dôkaz, že všetky konečné rozhodnutia vyšetrovateľov či prokurátorov o trestných prípadoch, ktoré sa nedostanú až pred súd, by mal ako odvolací orgán s konečnou platnosťou rozhodnúť nezávislý súd.

Čierne peniaze a ich legalizácia

Pokúsme sa len hypoteticky odpovedať na otázku, z akého dôvodu by politická strana falšovala svojich finančných darcov? Tou správnou odpoveďou určite je chuť SDKÚ falšovať údaje obchodnej alebo hospodárskej evidencie.

Správna odpoveď je jednoduchšia. Máte peniaze, ale nemáte darcov. Chcete tieto peniaze použiť na financovanie svojej strany, ale najprv ich musíte "zlegalizovať". Ide teda o čierne peniaze. To sú peniaze, ktoré ste získali nelegálnym spôsobom.

Tento spôsob odporuje platným právnym normám, najmä trestným. Pri ich získaní bol spáchaný niektorý z trestných činov, napríklad korupcia, zneužívanie právomoci verejného činiteľa, podvod, sprenevera. Ak ich teda chcete uviesť do pohybu a využiť ich na politickú činnosť musíte im dať nálepku legálnosti, t. j. musíte nájsť spôsob ich obielenia. V tomto prípade mohlo ísť o "fiktívnych darcov".

Z odpovede nám však vyplýva, že v danom prípade nešlo o podozrenie z trestného činu skresľovania údajov obchodnej a hospodárskej evidencie, ale o dvojicu navzájom spätých trestných činov, a to pri získaní peňazí (napr. korupcia) a legalizácie príjmov z trestnej činnosti (falšovanie darcov).

Toto však už sú závažné zločiny a nerieši ich policajt v skrátenom vyšetrovaní. Bolo potrebné vec prideliť skúsenému vyšetrovateľovi a využiť najmä operatívne sily a prostriedky. Že prokuratúra išla od začiatku nesprávnym smerom, bolo teda len divadielkom pre občanov a navodenie zdania nestrannosti a fungovania právneho systému.

Autor: Jozef Šátek