Majitelia kaštieľa uvažujú, že by objekt využili aj na agroturistiku. V areáli chovajú teplokrvné a dostihové kone, je tam aj rozsiahly hospodársky dvor. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK |
TREBOSTOVO - Pred dvanástimi rokmi získala rodina Kubíkovcov späť do svojho vlastníctva rozsiahly renesančný kaštieľ v Trebostove blízko Turčianskych Teplíc. Pamiatka je síce zdanlivo zachovaná, ale necitlivé zásahy z obdobia socializmu urobili svoje. Vtedy slúžil kaštieľ ako sklad obilovín a v niektorých prízemných častiach aj ako ošipáreň. Aby sa do rozsiahlych miestností zmestilo viac poľnohospodárskych produktov, búrali sa priečky a rušili niektoré zaujímavé architektonické prvky. Hoci po štátnych majetkoch kaštieľ prevzal etnografický ústav a urobil mnohé záchranné práce, jeho vnútro je natrvalo poznačené.
Kubíkovci po dvanástich rokoch vedia, že zdroje na záchranu takýchto objektov sa získavajú veľmi ťažko, a kaštieľ chcú rekonštruovať postupne. Milutin Kubík vidí najväčší problém v tom, že aj v prípade získania prostriedkov z rôznych grantov či eurofondov musí majiteľ časť prostriedkov na obnovu zabezpečiť sám. Ak ide o takýto rozsiahly objekt, sú to zväčša milióny. "Kaštieľ sa bude dať veľmi ťažko zachrániť ako celok, boli by to obrovské náklady," hovorí Kubík. Napriek tomu, že so správou kaštieľa je viac starostí ako radosti, rodina sa ho vzdať nechce.
"Máme k nemu vzťah. Starý otec, ktorý pochádzal zo zemianskej rodiny z blízkeho Malého Čepčína, ho kúpil v roku 1936 v dražbe. Naša rodina tu žila do roku 1948, kým nám ho neznárodnili," hovorí Kubík.
Jeho otec i strýko putovali z kaštieľa rovno k pétepákom. Ešte ťažší osud čakal starého otca. Bol súdený v monsterprocese s veliteľom 1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika Viliamom Žingorom a dostal doživotie. Rehabilitovali ho až po rokoch. O kaštieľ rodina definitívne prišla po roku 1948. (eta)
Najväčším problémom bývajú peniaze
Podľa vebovej stránky economy.gov.sk pamiatkový úrad eviduje na Slovensku takmer 10-tisíc nehnuteľných a vyše 14-tisíc hnuteľných kultúrnych pamiatok. V dobrom stave bolo podľa štatistík z roku 2004 tridsať percent z nich, vo vyhovujúcom takmer 40 percent, v narušenom stave takmer 20 percent a v kritickom 6 percent pamiatok.
Časť kultúrnych pamiatok získali späť pôvodní majitelia v reštitučnom konaní. S opravou mnohých z nich však majú pre náročnú obnovu problémy.