Slovensku sa podľa nich podarilo získať si vážnosť tým, že v Bruseli nerieši len svoje problémy, ale zdôrazňuje aj väčšie témy.
Podľa švédskeho diplomata, ktorý si neželal byť menovaný, má Slovensko povesť zástancu liberálnej ekonomiky. "Deregulácia ekonomiky, voľný obchod, nízke dane. Ku všetkým týmto témam má Slovensko nemenný názor, čo posilňuje jeho viditeľnosť a dôveryhodnosť," povedal.
Značku liberálnej krajiny potvrdzuje slovenský veľvyslanec pri únii Maroš Šefčovič. "Ministra financií Ivana Mikloša a ďalších ľudí často pozývajú na rôzne debaty na túto tému."
Slovensko si získalo pozíciu aj v oblasti zahraničnej politiky, keď spolu s Českom a Poľskom žiada, aby únia pomáhala Bielorusku, Ukrajine a štátom Balkánu.
Niekoľko slovenských diplomatov pracuje v dôležitých misiách únie. Miroslav Lajčák sa stal poradcom zahraničného politického šéfa únie Javiera Solanu pre otázky čiernohorského referenda.
Šefčovič vidí ambíciu Slovenska v únii stať sa "akýmsi Nórskom strednej Európy" a ponúknuť únii svojich diplomatov.
Rakúsky diplomat uznáva, že Slováci aj Česi majú výhodu v "znalosti a záujme stabilizáciu postsovietskeho priestoru". Slovenskú zahraničnú politiku oceňuje, že "všetci hovoria jedným hlasom, čo sa napríklad o českej úplne povedať nedá".
Slovensku aj ďalším nováčikom však Rakúšan vyčíta "nedostatok porozumenia pre problémy starých členských krajín". Ide najmä o "neprimeraný tlak na liberalizáciu služieb alebo otvorenie pracovných trhov".
Šefčovič si zasa myslí, že problém je v tom, že Slovensku sa "ešte nepodarilo úplne zlomiť nedôveru všetkých krajín", že ich otvorenie trhu neohrozí.
Autor: KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ, Brusel
