banky.

Investovanie do podielových fondov sprostredkúvajú aj finanční poradcovia. Ich výhodou je, že spolupracujú s viacerými správcovskými spoločnosťami. Investor tak má na výber z väčšieho množstva produktov, ako keby zašiel do konkrétnej správcovskej spoločnosti. Poradca vie investorovi vybrať fond presne podľa jeho potrieb. Služby poradcu sú zadarmo. Jeho výhodou je aj to, že sa môže prispôsobiť a prísť za nami domov alebo do práce.

Po podpise zmluvy musí investor zaplatiť dohodnutú finančnú sumu. Môže tak urobiť prevodom na účet alebo v hotovosti priamo v správcovskej spoločnosti. Aj v prípade, že mu fond pomohol vybrať poradca, dáva peniaze až priamo konkrétnej správcovskej spoločnosti. V žiadnom prípade by nikto nemal platiť peniaze priamo poradcovi. Ak to poradca vyžaduje, pravdepodobne ide o podvodníka.

Každý fond má určenú minimálnu sumu, ktorú doň treba investovať. Väčšinou to býva niekoľko tisíc korún. Ak chce klient vložiť vyššiu sumu, väčšinou môže len násobky minimálnej sumy.

Za peniaze, ktoré investor vloží do fondu, dostane podielové jednotky. Každá podielová jednotka má stanovenú cenu, ktorá sa mení. Ak napríklad niekto nakúpi podielové jednotky za jednu korunu a časom ich hodnota vzrastie o desať halierov, znamená to, že investor zarobil desať percent. Podľa aktuálnej hodnoty podielovej jednotky si môže investor vždy vyrátať, ako sa jeho peniaze zhodnotili. Aktuálnu hodnotu podielovej jednotky zverejňujú väčšinou správcovské spoločnosti na svojich internetových stránkach.

Počet podielových jednotiek, ktoré investor vlastní, je uvedený na podielovom liste. Ten dostane investor po vložení peňazí do fondu.

Ako sa líšia podielové fondy

Základným rozdielom medzi jednotlivými fondmi je, do čoho investujú peniaze. Na základe toho sa delia na peňažné, dlhopisové a akciové. Okrem nich existujú aj zmiešané fondy, ktoré investujú do viacerých druhov cenných papierov, a fondy fondov, ktoré investujú peniaze do iných fondov.

Peňažné fondy

• investujú peniaze predovšetkým do krátkodobých cenných papierov a nástrojov peňažného trhu
• zo všetkých fondov sú najbezpečnejšie, investori v nich majú najväčšiu istotu, že neprídu o svoje peniaze
• v porovnaní s inými fondmi dosahujú najnižšie výnosy
• za posledný rok väčšina z nich zarobila menej ako dve percentá
• sú vhodné aj na krátkodobé investovanie, možno do nich investovať aj na čas kratší ako jeden rok
• platia sa len minimálne alebo žiadne poplatky

Dlhopisové fondy

• peniaze investujú do dlhopisov
• dosahujú vyššie zhodnotenie ako peňažné fondy
• v porovnaní s peňažnými fondmi sú o niečo rizikovejšie
• vstupné poplatky sú okolo dvoch percent z investície a ročný správcovský poplatok býva okolo jedného percenta
• je vhodné do nich investovať aspoň na dva až tri roky

Akciové fondy

• väčšinu peňazí investujú na do akcií spoločností
• v porovnaní s ostatnými fondmi dosahujú najvyššie výnosy, viaceré z nich za posledný rok zarobili viac ako 50 percent
• sú najrizikovejšie
• vstupné poplatky bývajú okolo piatich percent z investície a správcovské poplatky asi dve percentá
• investovať do akciových fondov sa oplatí najmenej na päť rokov
• akciové fondy sa zameriavajú buď na niektorú technologickú oblasť, ako sú napríklad telekomunikácie či farmaceutický priemysel, alebo môžu byť univerzálne, v tomto prípade sa väčšinou zameriavajú na určitú geografickú oblasť
• čím je fond užšie zameraný, tým sa zvyšuje jeho rizikovosť

Zmiešané fondy

• investujú peniaze do rôznych cenných papierov
• nemajú obmedzenie, koľko peňazí musia investovať do akcií a koľko do dlhopisov
• oplatí sa vopred si zistiť, na aké cenné papiere sa fond zameriava
• zmiešané fondy dosahujú stredné výnosy pri strednom riziku
• vhodná dĺžka investície je aspoň tri roky

Fondy fondov

• peniaze investujú do iných podielových fondov
• ich výhodou je, že investor môže sprostredkovane investovať aj do fondov, ktoré vyžadujú vysokú vstupnú investíciu a sám by si to nemohol dovoliť
• ponúkajú vysoké výnosy pri relatívne nízkom riziku, pretože majú najviac rozložené riziko

Vyššie riziko je aj vyšší výnos

Podielové fondy neprinášajú len veľké výnosy, ale často aj veľké riziko. Od výšky rizika závisí aj výnos fondu. Platí: čím vyššie je riziko, tým je vyšší aj možný výnos.

Najmenej rizikové sú peňažné podielové fondy. Keďže investujú do nástrojov peňažného trhu, ktorými sú napríklad štátne pokladničné poukážky alebo krátkodobé cenné papiere, investori majú pomerne veľkú istotu, že neprídu o svoje peniaze. Za túto istotu platia nízkymi výnosmi. Za posledný rok väčšina peňažných podielových fondov zarobila menej ako dve percentá.

V peňažných fondoch je najviac peňazí, čo dokazuje, že ľudia na Slovensku sa správajú veľmi konzervatívne a chcú mať istotu, že o svoje peniaze v žiadnom prípade neprídu. Až v poslednom období začalo viac peňazí smerovať aj do rizikovejších akciových fondov a do fondov, ktoré investujú peniaze do iných fondov.

Kým v roku 2004 predstavovali čisté predaje peňažných podielových fondov 22,6 miliardy korún, vlani to bolo už "len" 18,3 miliardy. Lepšie ako peňažné fondy sa predávali dlhopisové, do ktorých pritieklo takmer 21 miliárd korún.

Najväčší percentuálny nárast v predaji však zaznamenali fondy fondov. Ich predaj sa zvýšil zo 104 miliónov v roku 2004 na 5,3 miliardy v minulom roku. Predaj akciových fondov vzrástol zo 781 miliónov na 4,4 miliardy korún.

Vzrast akciových fondov znamená, že ľuďom nestačia nízke výnosy, ktoré ponúkajú peňažné fondy. Aby dosiahli vyšší výnos, sú ochotní akceptovať aj vyššie riziko.

Ako sú fondy zabezpečené?

Peniaze v bankách sú chránené Fondom ochrany vkladov. Z každej koruny, ktorú do banky vložíme, musí banka do tohto fondu odviesť 0,4 percenta. Ak potom banka skrachuje, fond vyplatí ľudí, ktorí v nej mali vložené peniaze. Pri podielových fondoch žiadna takáto ochrana neexistuje. Napriek tomu je riziko, že by niekto v podielovom fonde prišiel o všetky svoje peniaze, takmer vylúčené.

Podielový fond investuje do cenných papierov. Nakúpi napríklad akcie. Ak hodnota akcií vzrastie, investori získajú výnos. Ak hodnota akcií klesne, investori majú stratu. Každý fond investuje minimálne do desiatok rôznych cenných papierov. Investor by mohol o všetky svoje peniaze prísť len v prípade, že by hodnota všetkých týchto cenných papierov klesla na nulu.

Väčšina podielových fondov prináša svojim investorom zisk. Správcovské spoločnosti tento zisk dosahujú rozkladaním rizika tým, že investujú do viacerých cenných papierov.

Čo vplýva na rizikovosť fondu

Druh fondu - najbezpečnejšie sú peňažné fondy, najrizikovejšie sú akciové fondy.

Mena - ak fond investuje v inej mene ako v slovenských korunách, investor riskuje, že pri posilnení koruny príde o výnosy alebo o časť svojich peňazí. Ak by napríklad niekto investoval do fondu v eurách pri kurze 38 korún za euro 38-tisíc korún, jeho investícia by mala hodnotu tisíc eur. Ak by fond za rok zarobil päť percent, jeho tisícka by sa zväčšila na 1050 eur. V prípade, že by sa koruna oproti euro posilnila na 36 korún za euro, by však za svoju investíciu dostal 37 800 korún. To znamená, že hoci fond zarábal, investor prišiel za rok o 200 korún.

Oblasť investovania - niektoré fondy sa špecializujú na určitú technologickú oblasť alebo región. Ak napríklad fond investuje len do akcií telekomunikačných firiem a telekomunikačný priemysel sa dostane do recesie, bude fond zákonite strácať. Rovnako, ak fond investuje napríklad do akcií len jednej krajiny a táto krajina bude v recesii, fond bude pravdepodobne v strate. Naopak, fondy, ktoré investujú do viacerých technologických a geografických oblastí, nie sú také citlivé na recesiu v jednej oblasti.

Investovať do podielových fondov môže každý, nielen tí najbohatší. Podielové fondy umožňujú investovať už v prípade, ak človek dokáže ušetriť niekoľko stoviek korún.

Všetky správcovské spoločnosti však vyžadujú, aby pri investícii do ich fondu vložil človek nejakú minimálnu sumu. Tá býva väčšinou v tisícoch korún, pri niektorých fondoch ide až o desaťtisíce korún. Väčšinou majú správcovské spoločnosti rovnakú vstupnú investíciu pre všetky fondy, ktoré ponúkajú. V prípade Tatra Asset Managementu a VÚB Asset Managementu je to 5-tisíc korún. Asset Management Slovenskej sporiteľne stanovil minimálnu vstupnú investíciu pri svojich fondoch na 30-tisíc korún.

Tieto sumy však platia len pri jednorazových investíciách. To znamená, že investor má istý balík peňazí, ktorý chce investovať a nechce ich vkladať pravidelne. Správcovské spoločnosti však umožňujú využiť podielové fondy aj na sporenie. V takom prípade majú stanovené minimálne sumy, ktoré mesačne treba do fondov investovať. V prípade Asset Managementu Slovenskej sporiteľne a Tatra Asset Managementu je to 500 korún. VÚB Asset Management vyžaduje pri mesačnom sporení aspoň tisíc korún.

V prípade, že niekto investoval jednorazovo a po nejakom čase chce znovu investovať do toho istého fondu, majú správcovské spoločnosti stanovené, v akej minimálnej výške je to možné. Väčšinou to býva vo výške vstupnej investície. Väčšinou je možné investovať len celé násobky tejto vstupnej investície.

Nižšie vstupné investície bývajú pri podielových fondoch, ktoré spravujú menšie správcovské spoločnosti. Naopak vyššie bývajú pri rôznych garantovaných fondoch. Pri nich treba väčšinou investovať až desaťtisíce korún.