Jedna z posledných bronzových búst patrí Martinovi Benkovi. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
MARTIN - Národný cintorín v Martine by mal byť pod dohľadom kamier, pretože v poslednom desaťročí bol častým terčom vandalov a zlodejov. Tí kradli predovšetkým vzácne bronzové busty. V zberných surovinách za ne dostali pár stoviek, škody však dosahovali desaťtisíce korún.
Problém by mal vyriešiť rozsiahly projekt rekonštrukcie cintorína, ktorý pripravuje mesto. Počíta sa v ňom s vybudovaním ochrany celého objektu novým informačným systémom či ozvučením. Mesto hľadá spôsob, ako náročný projekt financovať.
Nájsť dnes na Národnom cintoríne bronzovú bustu je vzácnosť. Jedna z posledných patrí maliarovi Martinovi Benkovi.
Bronz nahrádzajú jednoduchšími a lacnejšími materiálmi, napríklad epoxidom. Po krádeži nahradil epoxid pôvodnú bronzovú bustu básnika Jána Smreka či spisovateľa Milana Mitrovského. "Je to v podstate jediná možnosť, ako vzácne náhrobky chrániť. Škody sú po krádežiach zväčša vysoké, lebo ide vždy o umelecké dielo," povedal architekt Igor Thurzo, ktorý dlhé roky pôsobil v rade národnej kultúry - poradnom orgáne mesta.
Krádeže sa ho osobne dotýkajú, pretože z náhrobku martinského richtára Igora Thurza tiež zmizol bronzový sokol. "Bol to brat môjho starého otca a práve tento náhrobok patril na cintoríne k najkrajším. O to viac nás krádež mrzela," povedal Thurzo.
Cintorín prišiel za posledné roky aj o bronzový reliéf Jána Palkoviča, sochu Ferdiša Jurigu. Zmizol aj reliéf z náhrobku Mikuláša Galandu.
Ani epoxidové sochy však neznamenajú úplné bezpečie. Zlodeji skúšajú, či naozaj nie sú bronzové a často ich pri tom poškodia. Aj preto bronzové originály z mnohých náhrobkov umiestnili radšej do depozitu a nahradili ich epoxidovými kópiami.
Národný cintorín
Národný cintorín je pôvodne starý martinský cintorín z 19. storočia. Od roku 1967 je to národná kultúrna pamiatka. Cintorín spravuje mesto, je na ňom pochovaných približne tristo osobností kultúry, vedy a politického života. K Martinovi Kukučínovi, Jankovi Kráľovi a ďalším osobnostiam pribudli časom Ján Smrek, Martin Benka, Maša Haľamová, Hana Meličková, Karel Plicka či politik Milan Hodža. Pravdepodobne najstarším kamenným náhrobkom je hrob farbiarskeho majstra Samuela Lilgeho z roku 1847. (eta)
