Ruskí novinári sa za posledných šesť rokov zmenili na propagandistov a agitátorov. Vyplýva to zo správy ruského Zväzu novinárov a Centra extrémnej žurnalistiky, ktorá hodnotí ruskú novinárčinu ako krajne neobjektívnu, obmedzenú cenzúrou a zaliečajúcu sa vedeniu štátu a najmä prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Z mesačného monitoringu hlavných televíznych kanálov je zrejmé, že spravodajstvo je na 90 percent zaplnené informáciami o Putinovi, vláde, parlamente a proprezidentskej strane Jednotné Rusko. Situácia je rovnaká v rýdzo štátnych kanáloch, tak aj v televíziách, ktoré štát kontroluje iba čiastočne.
Naprostá väčšina správ o mocenských orgánoch je kladných. Napríklad na 1. štátnom kanáli je to celých 71 percent vyslovene oslavných programov o súčasnej moci, zvyšok je neutrálnych. Kritické sa neobjavujú vôbec. Rovnako nemožno vidieť rozhovor s opozičným vodcom alebo reportáž o činnosti akejkoľvek opozičnej strany.
Jedinou výnimkou je málo známa Ren-TV, ktorá si dovolí občas informovať o opozičných stranách a politikoch, a to nie len krajne negatívne, ako to robia štátne televízie, ak sa vôbec o opozícii zmienia.
Predseda ruského Zväzu novinárov Igor Jakovenko včera povedal, že oznamovacie prostriedky stratili svoje hlavné poslanie. Prestali byť platformou na výmenu názorov, neumožňujú zoznámiť sa nielen s názormi, ale ani s existenciou opozície, nedávajú priestor nikomu, kto sa rozchádza vo svojich politických úvahách s pozíciou Kremľa.
Novinári podľa neho podliehajú cenzúre i autocenzúre a napríklad reportáže o hlave štátu Putinovi pripomínajú sovietske oslavné ódy na generálnych tajomníkov zo sovietskych čias.
Kontrola oznamovacích prostriedkov zo strany štátu sa naďalej utužuje. Pred niekoľkými dňami vyšlo najavo, že štátny plynárenský monopol Gazprom, nazývaný súkromným podnikom Kremľa, chce kúpiť ďalší významný denník - Komsomoľská pravda, ktorý denne vychádza v štvormiliónovom náklade. Gazprom už vlastní niekoľko novín a časopisov, tri televízne a päť rozhlasových staníc.
Najhoršia je situácia v oblastiach vzdialených od Moskvy. Miestne oznamovacie prostriedky sú absolútne závislé od oblastných mocenských orgánov a často býva ich existencia ukončená iba rozhodnutím administratívneho úradu, ktorému sa znepáčili.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
