Prvého mája oslávime druhé výročie vstupu do Európskej únie aj v Bruseli. Aj s pomocou slovenského umenia, hoci slovenská kultúra je v Bruseli podobnou prioritou ako na Slovensku. Z času na čas sa tu niečo predvedie, slovenskí aj zahraniční diváci sú unesení, ale o systematickej prezentácii slovenského umenia je ešte skoro hovoriť.
Znova sú na vine financie, respektíve ich nedostatok. Inak sú na tom Česi, znova. Neďaleko od sídla Európskej komisie stojí Pražský dom, z ktorého okien sa vykláňajú dve sochy ženských tiel a za tými oknami sa organizujú vernisáže českých umelcov. České centrum v Bruseli práve vystavuje tvorbu grafika a ilustrátora Jiřího Slívu, ktorú miestne médiá vrelo privítali, premieta najnovšiu českú filmovú produkciu. Design centrum Českej republiky tu zasa v súčasnosti organizuje výstavu českého dizajnu.
"Je to určite o ľuďoch, ale aj o finančných možnostiach. Česi vždy boli ďalej a majú aj viac prostriedkov," vysvetľuje pre SME Petra Urbanová z Domu slovenských regiónov, jedného z organizátorov akcie Dni Slovenska v Bruseli. Aj oni sa snažia aspoň čiastočne vykompenzovať absenciu inštitúcie, ktorá by slovenské umenie v Bruseli systematicky predstavovala. Tento týždeň teda patrí slovenskej hudbe, tancu, výtvarnému umeniu a dokonca aj slovenskému filmu.
V utorok na pôde Výboru regiónov otvorili výstavu Slovenské umenie v regiónoch, ale je dobré, že diváci nevedeli, o aký bonbónik prišli - o výstavu Albína Brunovského. "Malo to mať väčší rozmer, ale zasa to bola otázka peňazí," hovorí Urbanová.
Včera a dnes je renomované centrum kultúry Bozar rezervované dvom slovenským filmom. Treba dúfať, že výborný česko-slovenský koprodukčný film Slnečný štát Martina Šulíka si prídu pozrieť najmä filmoví nadšenci. Ak by sa tam, nebodaj, objavil potenciálny investor, ako sa správne hovorí - partner, asi by z tej postkomunistickej depresívnej reality, "z úspechov" v podnikaní a blbej nálady od radosti vysoko neskákal.
O deň neskôr sa v Bozar, v mieste, kde sa večer chodí na tanec Akram Khana či na filmy Valie Export, uvedie snímka Dušana Rapoša z roku 1986 Utekajme, už ide. Ak si kladiete otázku, prečo, nie ste v tom sami.
"Tiež som sa to neskôr pýtala. Ponúkol nám to Slovenský filmový ústav. Bolo okolo toho viac diskusií, ale nakoniec sme sa rozhodli neodporovať. Mali sme obmedzený rozpočet, chceli sme otitulkovaný film," tvrdí Petra Urbanová.
Problémy rodiny Syslovcov zostávajú vo svojich variáciách aj naďalej aktuálne. Oni sa nevedia zmestiť do bytu, slovenské umenie do rozpočtu. Nie každá komédia je však taká vtipná ako voyeuristickí susedia.
Autor: Brusel
