Novú komornú výstavnú sieň otvorili v renesančnej radnici v Spišskej Sobote. Priestory prevádzkuje Popradská informačná agentúra. Na prvej výstave si môžu návštevníci prezrieť dobové tatranské fotografie od Karola Plicku, Karola Divalda a Pavla Socháňa, požičané z Tatranskej galérie v Poprade. Na snímke fotografie od Karola Plicku z cyklu Sušenie ľanu pod Tatrami. FOTO - TASR
BUDAPEŠŤ - V deň maďarského národného sviatku - 15. marca 2002 - sa inscenáciou hry Imre Madácha Tragédia človeka v réžii Jánosa Szikoru v Budapešti slávnostne otvorí budova nového Národného divadla. Predstavenia Národného divadla, ktoré sa nachádza v IX. budapeštianskom obvode v Bajor Gizi park, sú vypredané do konca sezóny.
Takmer jedno a trištvrte storočia trvalo, kým sa maďarskí divadelníci dožili vytúženej budovy Národného divadla. Roku 1837 na prominentnom pozemku hlavného mesta - dnes oproti hotela Astoria - vybudovali provizórne národné divadlo s názvom Peštianske divadlo. Potom nasledovali príbehy novších stavieb a prestavieb, neustálych sťahovaní a opätovných rúcaní. Predhadzovali sa nápady, vypisovali sa súťaže, ale ani jeden z plánov sa nezrealizoval.
Autorkou projektu Národného divadla v Budapešti je architektka Mária Siklósová, a jej realizácia prebehla podľa predbežnej tlačovej správy za 15,4 miliardy forintov - čo je asi 2,2 miliardy slovenských korún. Dokončili ju za päť mesiacov.
Divadlu vládne elegantná modrá, výzdobná zlatá a tmavý bronz. Najdominantnejšou časťou interiéru je koloseum vo foyeri, ako aj hlavný vchod, cez ktorý sa dá vojsť akoby mostom na palubu lode. Veľká sála je tradičným riešením divadla kukátkového typu, je však vybavená špičkovou javiskovou technikou. Hľadisko s kapacitou 619 miest pôsobí v tomto grandióznom kontexte skôr malo. Lóže sú úzke a protokolárne nie celkom funkčné a je ich primálo.
Štúdio divadla je moderne riešený variabilný priestor s pohyblivým pódiom a hľadiskom pre 150 divákov.
Autor: SYLVIA HUZSÁROVÁ(Autorka je teatrologička)
