
Art Spiegelman s obálkou časopisu New Yorker, vpravo komiksová „nová normalita“. FOTO - HENRYK M. BRODER
Maus - skutočný príbeh
Maus bol príbeh o obeti holokaustu, ktorá prežila, a po vojne sa dostala do Ameriky. Založila si tam rodinu a nevie sa vyrovnať so spomienkami na vojnu a koncentračný tábor - skutočný príbeh Artovho otca, Wladeka Spiegelmana, z Čenstochovej. Najťažšie bolo prehltnúť, že Židia boli v Spiegelmanovom komikse myši, Nemci mačky, Poliaci prasce a Američania psi. Našťastie, strážcovia piety sa nepresadili. Maus totiž naozaj je umeleckým dielom, a jednak je to podrobný dokument o tvrdom živote tých, čo prežili a o tom, ako sa trápenie a bolesť prenáša z rodičov na deti.
Art Spiegelman sa narodil roku 1948 vo Švédsku a vyrástol v New Yorku. Jeho Maus preložili do desiatok jazykov, okrem iných do češtiny. Minulý rok vyšiel Maus v Poľsku. Okrem obvyklých protestov sa v Krakove knihy dokonca verejne pálili. „Poliaci nemali nič proti komiksu samotnému, len nechceli vstupovať do dejín ako svine.“
Tieň bez veží
V jednom nemeckom týždenníku začne onedlho vychádzať Spiegelmanov komiks o živote v New Yorku po jedenástom septembri. Pracovný titul je Fact and Phantasy of Living in the Suburbs of Ground Zero (Fakty a výmysly zo života na periférii Ground Zero), alebo kratšie In the Shadow of No Towers (Tieň bez veží).
Spiegelman býva jeden blok na sever, desať minúť pešo od Ground Zero. Jedenásteho septembra počul v rádiu, že sa niečo deje a utekal do školy za dcérou. Ešte sa ani zďaleka neusadil prach na Ground Zero, a hneď v prvom vydaní New Yorkera po katastrofe vychádza na titulnej strane Spiegelmanova kresba: fantómový obraz dvojičiek, čierna na čiernej.
Kresba z obálky vychádza na signovaných posteroch v päťstokusovom náklade, po 300 dolárov za kus. Na Fond pomoci sa takto dostalo 150-tisíc dolárov. V predposlednom vydaní veľkého amerického programového časopisu TV Guide sa Spiegelman vracia ku klasickému komiksu: rodinka pozerá televízor, príde jedenásty september, rodinke vstanú vlasy dupkom a pozerá ďalej, až so zježenými vlasmi zaspí.
Bez vojny na dne
„To je naša nová normalita. Vieme, čo sa stalo a čakáme, že každú chvíľu sa stane ešte niečo.“ Po americky to znie celkom milo: „Hocikedy môže z neba spadnúť druhá topánka.“
„Sú to všetko oportunisti a vedeli sa zviezť na vlne dňa. Mám pocit, že ma terorizuje z jednej strany al-Káida, a z druhej naša vláda, ktorá nás klame, lebo chce ušetriť svojich kamarátov v Saudskej Arábii.“ A Usáma bin Ládin? „Ten si už dávno oholil bradu a je z neho čašník v hoteli Plaza.“
Isté je len, že veže Svetového obchodného centra už neexistujú. Či, presnejšie, „ešte sú tam, ale neviditeľné,“ ako na čiernej obálke New Yorkera. Nebolo by lepšie z New Yorku odísť a odsťahovať sa na vidiek? „Keď chcete žiť v New Yorku a vyrovnať sa so skutočnosťou, nemôžete na ňu veľmi myslieť.“
Alternatíva by bola Montana. Alebo Nevada. „Ale radšej žijem šesť mesiacov v New Yorku, než šesťdesiat rokov v Montane alebo Nevade.“
(mf, dpa, reuters)