„Vedela som, že je to riziko, ale podľahla som situácii a zaplatila pred ukončením rekonštrukcie nášho domu,“ spomína pani J. z Bratislavy na súdny spor spred roka. „Dala som firme osemdesiatpercentnú zálohu a odvtedy som žiadneho robotníka nevidela. Zmizli. Aj celá firma.“
Pani J. sa rozhodla, že vec dá na súd. Keďže si bola istá, že spor vyhrá, trúfla si naň aj bez právnika. Po niekoľkých mesiacoch a dvoch pojednávaniach v Prievidzi, na ktoré majiteľ firmy neprišiel, však súd rozhodol v jej neprospech.
V dlžnom úpise totiž majiteľ firmy vyhlásil: „Uznávam dlh vo výške 40-tisíc korún, ktorý som neuhradil.“ Súd pri záverečnom rozhodnutí zohľadnil fakt, že v spojení „uznávam dlh“ chýbalo slovko „svoj“. V odôvodnení rozsudku stálo, že onen pán bol aj konateľom inej firmy, a keď v jeho vyhlásení nebolo spojenie „uznávam svoj dlh“, mohol mať na mysli aj dlh onej firmy.
Dlžníka pani J. už nevidela: „Niekoľko právnikov mi radilo odvolať sa. Lenže ja som už prišla o štyridsaťtisíc na nedokončených prácach. Ak by som sa odvolala, zrejme by som vyhrala. S platením za právnika by som tratila prinajmenej toľko, koľko by som vysúdila. Tak som to s trpkým pocitom z našich súdov zabalila.“ (ru)
