odchádza do dejín. Spoločný štát, doterajšia Juhoslovanská zväzová republika (JZR), sa bude nazývať jednoducho Srbsko a Čierna Hora.

Dohoda je veľkým víťazstvom medzinárodného spoločenstva, ktoré malo z rozdelenia juhoslovanského zväzu vzhľadom na nedávnu minulosť veľké obavy. Súčasne pripomína známe porekadlo o sýtom vlkovi a celej ovci. Srbi a Čiernohorci budú mať spoločnú obranu a zahraničnú politiku, ale oddelenú ekonomiku, menu i colné orgány. Nejde o zväz, ani o federáciu, ani o konfederáciu, ale o „nové, originálne riešenie“, ako povedal juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica. Treba podotknúť, že jeho funkcia zostane zachovaná, takisto bude fungovať malá spoločná vláda a parlament (mal by byť zvolený na jeseň). Dohodu musia ratifikovať oba národné parlamenty a potom bude rešpektovaná ako ústavný zákon.

Už v tejto chvíli však počuť hlasy, že fungovanie takéhoto spoločného štátu je otázne. Obe ekonomiky sa vyvíjajú rozdielnym tempom. V Čiernej Hore platí euro, kým v Srbsku dinár. Medzera medzi oboma republikami, ktorá vznikla, keď sa v roku 1997 čiernohorský prezident Milo Djukanovič obrátil chrbtom k Slobodanovi Miloševičovi, sa prehlbuje.

Pozornosť médií sa v najbližších dňoch uprie do Podgorice. Djukanovič musí totiž vysvetliť stúpencom nezávislosti, na ktorú sám až do poslednej chvíle prisahal, čo im to vlastne z Belehradu priniesol. Mladý prezident sa doslova profiloval na tejto požiadavke - naposledy sväto-sväte sľuboval Čiernohorcom referendum, a to už túto jar. Po včerajšku z plebiscitu zišlo, a to môže jeho separatisticky naladených krajanov roztrpčiť.

Naopak, v Bruseli sa mnohým uľavilo. Odtrhnutie Čiernej Hory mohlo byť príkladom pre kosovských Albáncov. Teraz to, aspoň bezprostredne, nehrozí. Dohoda sa týka napokon aj ich: Ak sa Podgorica a Belehrad aj jedného dňa rozvedú, Kosovo má zostať súčasťou Srbska ako nástupníckeho štátu JZR.