Komunistický režim vo vtedajšom Československu svojich občanov o jadrovej havárii v Černobyli informoval len málo a oneskorene. Prispelo k tomu aj tajnostkárstvo zo strany ZSSR, ktorý prvú oficiálnu správu vydalo až s odstupom dvoch dní - 28. apríla 1986.
V čase, keď boli ľudia na Západe dôsledne informovaní, u nás propaganda tvrdila, že sa nič vážne nestalo. Tradičné prvomájové manifestácie sa konali v nezmenšenej miere.
Dlhoročná aktivistka Greenpeace Ľubica Trubíniová, ktorá sa dala na politiku tvrdí, že informovanosť nebola žiadna. "Komunisti boli nútení uverejniť nejakú správičku preto, že celá Bratislava chytala viedenskú televíziu, kde sa o tom veľmi hovorilo, a Bratislavčania boli informovaní zvonku," povedala.
Spomína si, ako Rakúšanov varovali, nech sa zbytočne nezdržiavajú vonku a nejedia listovú zeleninu. "Tu naopak išli všetci povinne na prvého mája do sprievodu, aj keď tu vtedy ten mrak blúdil."
Za chybu to dáva Peter Gaál zo Sekcie ochrany zdravia pred žiarením Úradu verejného zdravotníctva. Tvrdí, že opatrenia v Rakúsku boli aj z dnešného pohľadu správne. U nás sa niečo podobné robilo len v minimálnom rozsahu.
"Bolo treba informovať, zakázať deťom, aby sa hrali vonku, aby sa osprchovali, keď sa vrátia domov a podobne," hovorí. Režim namiesto toho poslal našich cyklistov začiatkom mája na Preteky mieru do Kyjeva "ako politický prejav, že je to bezpečné".
České Lidové noviny tvrdia, že prvá správa o zvýšenej rádioaktivite v našich médiách zaznela až 5. mája 1986 a vôbec nebola uvedená v súvislosti s Černobyľom.
Predtým sa len hovorilo o tom, že rádioaktivita je normálna. Tvrdenia Západu o vážnej nehode sa vysvetľovali tým, že chcú poškodiť socialistický tábor.
(rp)
