Odborníci tvrdia, že rádioaktivita sa zvýšila len krátkodobo. Podľa ochranárov Černobyľ môže u nás zabiť až 1200 ľudíNázory ochranárov a odborníkov na dôsledky havárie v Černobyli sa rozchádzajú. Najviac postihnutými miestami na Slovensku boli okresy Dunajská Streda, Komárno, Žiar nad Hronom, Galanta, Nitra, Levice, Stará Ľubovňa, Nové Zámky, Lučenec a Dolný Kubín. V nich radiácia z havárie presiahla celoštátny priemer. Ich smolou bolo to, že keď nad nimi prechádzal rádioaktívny mrak, pršalo. Dážď zmyl nebezpečný odpad na zem.
Odhady Greenpeace hovoria, že len na Slovensku si havária môže vyžiadať až 1200 predčasných úmrtí. Na celom svete to je vraj až 93-tisíc ľudí. Odporuje tomu správa Černobyľského fóra, za ktorým okrem iných inštitúcií stojí Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu. Vedci v nej hovoria o štyroch tisíckach obetí.
Greenpeace hovorí o zavádzaní. Spôsobené je podľa ochranárov "schizofréniou poslania agentúry, lebo sa má starať o bezpečnosť a zároveň podporovať rozvoj jadrovej energetiky".
Peter Gaál zo Sekcie ochrany zdravia pred žiarením Úradu verejného zdravotníctva tvrdí, že u nás bola rádioaktivita zvýšená iba krátkodobo. Prítomnosť rádioaktívnych látok sa sledovala napríklad v mlieku. Doteraz sa monitoruje prítomnosť cézia 137 v hríboch a stále je v nich zvýšená jeho koncentrácia. V čase havárie bola podľa Gaála v úplnom poriadku pitná voda.
Hovorí, že "nebol zaznamenaný nárast poškodení". Aj keď sa vie, že rádioaktívne žiarenie je rakovinotvorný faktor. Keď u nás pri nejakom ochorení stúpne chorobnosť o "dva-tri prípady, ťažko to dať do súvislosti s Černobyľom".
Počas výstavby atómovej elektrárne v Mochovciach aj po začatí jej prevádzky sa robil výskum vývojových porúch u detí v jej okolí. Do tohto obdobia spadá aj černobyľská havária. "Závery sú také, že vplyv havárie sa neprejavil ani v počte, ani v zložení diagnóz na vrodené vývojové poruchy na deti narodené v okolí Mochoviec," povedal Gaál. Dá sa podľa neho predpokladať, že ani inde na Slovensku to nebude iné.
Naši vedci tvrdia, že aj na miestach, ktoré u nás boli zasiahnuté najviac, bola radiácia v norme. Najkritickejšou skupinou boli ľudia pracujúci na salašoch, ktorým sa preventívne dávkoval neaktívny jód, aby telo nevedelo prijať rádioaktívny jód 131, ktorý vtedy bol v prostredí.
Českí vedci zistili, že v novembri 1986 sa v Česku narodilo o 470 chlapcov menej ako zvyčajne. Dávajú to do súvisu práve s Černobyľom. Plody, z ktorých by boli muži, boli citlivejšie na radiáciu a vôbec sa nenarodili. U nás taký výskum neexistuje.
(rp)
