Sedemnásťročného Joea van Holsbeecka zabili dvaja útočníci po tom, čo im odmietol dať svoj prehrávač hudby MP3. Aj keď k udalosti došlo pred dvoma týždňami, neprestáva plniť titulky belgických novín a ľudia o nej na každom rohu diskutujú.

Belgičanov šokovala brutalita vraždy a fakt, že k nej došlo za bieleho dňa na rušnej hlavnej stanici v Bruseli.

Joe stál s kamarátom o štvrtej poobede v dave uprostred staničnej haly, keď k nim pristúpili dvaja chlapci, podľa všetkého Arabi, a chceli od neho jeho prehrávač. Keď im ho odmietol dať, jeden z nich ho prebodol nožom. Krátku scénu videlo viac ľudí a nahrali ju bezpečnostné kamery. Polícia neskôr uverejnila zábery dvoch bežiacich mladíkov, ktorých považuje za páchateľov činu, a vyzvala verejnosť na spoluprácu pri ich zadržaní. Zatiaľ sa to však nepodarilo.

Už na druhý deň sa na mieste vraždy objavili sviečky a kvetiny a ľudia neskrývali svoje pobúrenie. Pozastavovali sa nad tým, že človek môže v centre Bruselu prísť o život len pre prehrávač, a kritizovali vládu, že ulice metropoly nestráži viac policajtov. Bezpečnostná situácia v meste sa pritom za posledné roky zhoršila a hlavná stanica v Bruseli patrí v tomto zmysle k vyhláseným zónam.

Fakt, že útočníci boli pravdepodobne Arabi, vyvolal napätie medzi bielymi Belgičanmi a tunajšou moslimskou komunitou. Tá však zareagovala rýchlo a jasne: zástupcovia mešít vraždu odsúdili a vyzvali veriacich, aby páchateľov nijako neospravedlňovali a prípadne nekryli.

Situáciu sa snaží udržať pod kontrolou i vláda: belgický premiér Guy Verhofstadt vyhlásil, že urobí všetko pre to, aby vrahov rýchlo chytili. "Nechcem nijaké štúdie psychológov vysvetľujúce správanie mladých prisťahovalcov. Chcem, aby ich rýchlo chytili," povedal Verhofstadt.

Kritici vlády však oponujú, že práve riešenie prisťahovaleckých get v Bruseli a posilnenie policajtov na uliciach zanedbáva.

"Chcela som ukázať, že sa ma Joeova vražda dotkla. Ako obyvateľky Bruselu, matky a aj ako moslimky," povedala štyridsaťročná Farida Zajah, jedna z účastníčok včerajšieho tichého pochodu.

KATEŘINA ŠAFAŘÍKOVÁ, Brusel