Nikdy nebol známy verejnosti, ale podľa BBC silne formoval postsaddámovský Irak. Podieľal sa na zostavovaní demokratickej ústavy a predsedal debaasifikačnej komisii. Tá zbavovala štátne úrady, armádu a políciu bývalých členov vládnucej Saddámovej strany.

Aj preto sa Iračania obávajú, ako bude vedieť spolupracovať so sunnitskou politickou reprezentáciou. Debaasifikácia totiž zasiahla hlavne sunnitov. Tí sa bránili, že do Saddámovej vládostrany vstupovali len preto, aby si udržali prácu a zabezpečili kariérny postup.

Maliki je podobne ako jeho predchodca Džaafárí aj predstaviteľom najsilnejšej šiitskej frakcie, ktorú v posledných mesiacoch sunniti obviňovali z mučenia ich ľudí v tajných väzniciach ministerstva vnútra.

Päťdesiatšesťročný otec štyroch detí sa narodil v Hille, v Bagdade vyštudoval arabskú literatúru. V roku 1980 pre členstvo v šiitskej strane Dawa dostal od Saddáma trest smrti. Podarilo sa mu utiecť do Sýrie.

Po Saddámovom páde sa vrátil do Iraku ako hovorca strany Dawa a neskôr jeden z jej najsilnejších zákulisných hráčov. Je o ňom známe, že tvrdo kritizoval americké vojenské akcie v Iraku. Nepáči sa mu, ako postupujú Američania proti teroristom zo sunnitského prostredia ani proti šiitskym milíciám. Aj od podpory ich šéfa Muktadu Sadra totiž závisí, či zvládne alebo nezvládne svoju funkciu.

Maliki pôsobil aj ako poradca premiéra Džaafárího, a preto bola jeho nominácia aj malý odpor sunnitov a Kurdov voči nemu prekvapením. Stále však existujú pochybnosti, či sa mu podarí zostaviť pevnú vládu tak, aby sa ani jedna z irackých skupín necítila druhoradá. Na to by mal využiť svoju schopnosť hrať zákulisné hry a ticho vyčkávať. (mik, reuters)