"Toto je naša posledná šanca," povedal agentúre AP o dezignovanom irackom premiérovi Džavádovi Malikim americký analytik Kurt Campbell. Zopakoval presne to, čo si myslí aj washingtonská administratíva.

Od Malikiho sa očakáva, že sa mu podarí do 30 dní zostaviť vládu národnej jednoty, ktorá bude schopná riešiť najakútnejšie iracké problémy: násilie medzi náboženskými skupinami, terorizmus aj ekonomické strádanie.

Doterajší proces zostavovania irackej vlády však naznačuje, že to nebude ľahké. Aj preto, že Maliki má povesť silného zástancu záujmov šiitov, ktorých bude vo vláde zastupovať.

Ak to preženie, môže naraziť na nesúhlas sunnitov a Kurdov. Tí zatiaľ hovoria, že s ním nemajú problém. Ešte sa však nezačali rozdeľovať vládne posty. Dramatické to bude pri hľadaní kandidátov na ministra bezpečnosti, obrany aj ropného priemyslu. Na tie sa viaže moc, peniaze, ale aj veľká zodpovednosť.

Dezignovaný premiér Maliki, ktorý v sobotu dostal poverenie od znovuzvoleného prezidenta Džalála Talabáního, je blízkym človekom doterajšieho premiéra a neúspešného obhajcu tohto postu Ibrahima Džaafárího. Práve jeho tvrdohlavosť a odpor sunnitov a Kurdov, ale aj časti administratívy voči jeho osobe predĺžili rokovania o novej vláde na viac ako štyri mesiace a podpísali sa pod zúfalstvo spojencov v Iraku.

Tí začali pochybovať, či bol ich projekt demokratizácie Iraku tým najlepším riešením, a vytvárali na irackú politickú elitu enormný tlak. Smeroval k jedinému: dohodnite sa už konečne. Koncom minulého týždňa napokon samotní šiiti Džaafárího zlomili. Vzdal sa nominácie na post premiéra.

Na Malikiho sa sunniti aj Kurdi chytili pomerne rýchlo. Chcú od neho hlavne to, aby sa v krajine skončilo násilie. Hneď v prvej reči povedal, ako si to s bezpečnosťou predstavuje. Požaduje, aby sa milície napojené na jednotlivé náboženské skupiny stali súčasťou riadnej armády, ktorá spolupracuje s americkými jednotkami.

Američania doteraz požadovali, aby vláda milície, často zapojené do protiamerických násilných akcií, rozpustila. Maliki volí opačný postup a odvoláva sa na iracké zákony. Tie prikazujú, aby sa milície rozpustili do armády.

Lídri milícií, hlavne šiitskej Mahdiho armády fanatického klerika Muktadu Sadra či kurdské pešmergy sa len ťažko budú vzdávať svojej nezávislosti aj politických cieľov. Ťažko tiež predpokladať, že špeciálne šiitske milície budú ochotné bojovať v jednom šíku s Američanmi. Ich akcie totiž smerujú k ich vyhnaniu z krajiny.

Americká administratíva však vyžaruje optimizmus. Vo Washingtone sa hovorí, že ak sa nová vláda skutočne narodí, do Bagdadu bude častejšie chodiť šéfka diplomacie Condoleezza Riceová. Tá sa netajila, že s Džaafárím nechce pre jeho neskrývaný ťah na Irán nič mať. Hoci Malikiho osobne nepozná, verí, že sa dohodnú.

Autor: JANA MIKUŠOVÁ-SHEMESH