Francúzsky prezident Jacques Chirac objíma francúzskeho kapitána Didiera Deschampsa pred odovzdaním trofeje pre majstrov sveta. Tradičný kapitán trikolóry Blanc nehral, v zápase s Chorvátskom ho rozhodca vylúčil. FOTO - TASR
Trikolóra mala tri veľké reprezentačné tímy, ale svetový šampionát vyhrala iba v Paríži 1998. Ale bravúrne, Brazíliu zdolala senzačne 3:0 Francúzi sú európski Brazílčania, tvrdí svet. Obe krajiny hrajú futbal prekrásne, ale jeden podstatný rozdiel jestvuje. Európsky tím získal titul majstrov sveta až v roku 1998 na tráve parížskeho Stade de France, Juhoameričania mali vtedy už štyri. Na Svetový pohár si však Francúzi siahli po senzačnom výkone proti Brazílii. Konečne nezomreli na krásu - triumfovali technikou i taktikou.
V záhradách Tuilleries ako na Copacabane
Francúzi sú ako Brazílčania. V parížskych kráľovských záhradách Tuilleries sa za loptou preháňajú partie mladíkov i senoirov. S technikou šarvancov z Copacabany.
Francúzi mali tri veľké tímy. Prvý v roku 1958 skončil tretí, marocký rodák v ich drese Just Fontaine dal trinásť gólov (osem gólov pravačkou, štyri ľavačkou, jeden hlavičkou) v šiestich zápasoch!
V semifinále však podľahol neskoršiemu šampiónovi z Brazílie 2:5. Vo francúzskom tíme sa bolo vždy ťažko vyznať - v sobotu skvelí, v nedeľu sa zmenili na mátohy, čo platí aj naopak.
Smola v osemdesiatych rokoch
Juhoeurópania potom dvadsaťročie nič poriadne nedokázali. Potom zohrali dve senazačné partie pre históriu.
S Platinim, Girresom, Tiganom, v Španielsku 1982 v semifinále s Nemcami za stavu 1:1 stredajúci Battiston gólovo unikol. Brankár Harald Schumacher vybehol ako zmyslov zbavený, išiel priamo po Francúzovi, ktorého kickboxersky zrazil k zemi. Sevillský štadión onemel, holandský rozhodca Corver bol taký prekvapený, že Schumacherovi neukázal ani žltú, nepískal jasnú jedenástku. Battiston si tri týždne poležal v špitáli s vybitými zubami, rozbitou nosnou prepážkou a s otrasom mozgu.
Galský kohút sa spamätal v predĺžení, viedol 3:1, nastrelil žrď, ale Nemci vyrovnali, na penalty vyhrali. V boji o tretie miesto prehrali Juhoeurópania s Poľskom v krásnom zápase 2:3.
Zápas zápasov v Mexiku 1986
V Mexiku 1986 sa stretli skutoční Brazílčania s európskymi vo štvrťfinále. Rozohrali partiu, ktorú odborníci vyhlásili za najkrajšie stretnutie všetkých čias.
Mužstvá čarovali na malom priestore, aby rýchlo preniesli hru dlhým pasom, strely zastavovali žrde, brankári čarovali (najmä francúzsky Batts). Careca poslal Brazílčanov do vedenia, Platini vyrovnal. Batts chytil v riadnom čase Zicovi penaltu. Futbalová báseň pokračovala v predĺžení, gól nepadol. Zápas sa skončil 1:1, hoci pokojne mohol aj 6:6.
V penaltovom rozstrele Batts chytil jedenástku ďalšej legende Socratesovi, Julio César ju zahodil. Z Francúzov minul Platini. Rozhodujúci kop strieľal Luis Fernadez. Platini spomína: "Podišiel som k nemu - Luis zachráň mi hlavu pred zúrivými novinármi." Luis legendu poslúchol! Postúpili Európania.
V semifinále zdolalo na nepoznanie malátnych favoritov buldočie Nemecko zaslúžene 2:0. Francúzi skončili tretí.
Odišiel Platini, prišiel Zidane
Platiniho generácia odišla, v krajine zase čakali suché obdobie. Priaznivci mužstva Le Bleu (modrí) sa zmýlili. Objavil sa brankár Barthez, obrancovia Thuram, Desailly, Blanc, extrahráč Zidane, Deschamps, Vieira, Petit, Dugarry. Tím prevzal v roku 1993 tréner Aimé Jacquet. Francúzske mužstvo hralo výborne, ibaže nestrieľalo góly.
Kouč začal hrať na päť záložníkov s jediným útočníkom. Zo stredu sa rýchlo vysúvali Deschamps, Zidane, Djorkaeff i ofenzívni obrancovia Thuram, Dessaily, Lizarazu, často stopér Blanc. Súper nevedel, koho strážiť.
Brazílčania priznali francúzsku veľkosť
Štýl začal byť efektívny v pravý čas, na majstrovstvách sveta 1998 vo Francúzsku. Základnou skupinou prešli Le Bleu ľahko. V osemfinále však zdolali Paraguaj až po predĺžení 1:0, v ďalšom kole Taliansko po penaltovom rozstrele, v semifinále Chorvátsko 2:1. Domáci prehrávali 0:1, výsledok obrátil dvoma gólmi Thuram.
Vo finále neboli Francúzi proti Brazílii favoritom, ale úlohu zvládli bravúrne, vyhrali 3:0. Špekulovalo sa, či brazílsky tréner Zagallo neurobil chybu, keď postavil indisponovaného Ronalda.
Brazílski novinári, ktorí radi vidia príčiny svojich vo všeličom inom ako v súperovom dobrom výkone, napokon priznali: "Francúzsko je to najlepšie, čo súčasný futbalový svet má."
Francúzi už pod Lemerrovým vedením vyhrali európski šampionát 2000. Sú jediným tímom, ktorý po triumfe na MS vyhral i ME.
Finále
Francúzsko - Brazília 3:0 (3:0)
12. júla 1998, Paríž, Stade de France
Ako padali góly: 27. Zidane 1:0, 45. Zidane 2:0, 90. Petit 3:0. Rozhodoval Belqola (Maroko).
Zostava víťazov: Barthez - Thuram, Leboeuf, Desailly, Lizarazu - Karembeu (57. Boghossian), Deschamps (kapitán), Zidane, Djorkaeff (75. Vieira), Petit - Guivarch (66. Dugarry).
Slávni v modrom
Just "Justo" Fontaine
Pochádza z marockého Marakešu (*18. augusta 1933), do Francúzska prišla rodina po vojne. Hrávať začal v Nice, v reprezentácii debutoval v roku 1953 proti Luxembursku a hneď dal tri góly. Prestúpil do slávneho, dnes zabudnutého Stade de Reims, ktorý v roku 1955 prehral vo finále EPM (dnešná Liga majstrov) s Realom Madrid 3:4.
Strieľal pravou, ľavou, hlavou. Bol technik, nie strieľajúci hromotĺk. Na väčšinu gólov mu nahrala dvojička z klubu i reprezentácie Raymond Kopa (skratka z pôvodného poľského mena Kopaczewski).
Tréner Reimsu i reprezentácie Albert Batteux Justovi skalopevne dôveroval. Na MS 1958 ho zobral tesne po operácii menisku. Fontaine dal v boji o tretie miesto Nemcom štyri góly (Francúzi vyhrali 6:3). Kariéru ukončil v roku 1961 po dvojitej fraktúre holennej kosti, jeho dvojča Kopa prestúpil do Realu.
Fontaine dnes vlastní obchod so športovými oblečením v Toulouse.
Michel Platini
Po predkoch taliansky Korzičan (otec Aldo bol profesorom matematiky) sa narodil v neveľkom východofrancúzskom mestečku Joeuf (*21. júna 1955).
Nevyštudoval žiadnu univerzitu, napriek tomu je významným športovým ambasadorom, ktorého prijímajú hlavy štátov.
"Žijem medzi mlynskými kameňmi, takmer schizofrenicky. Predpoludním sa bavím s futbalistami na plné ústa, večer krasorečním s princeznami o móde," cituje ho denník L'Equipe.
"Vo Francúzsku som hral roky, ale Platiniho meno som nikdy nezazrel v bulvárnej tlači. Viedol príkladný rodinný i spoločenský život. Mal rád víno, ako každý správny Francúz," vystavil legende vizitku na internetovej stránke idnes.cz dlhoročný československý reprezentant Nitran Ľubomír Moravčík.
V drese Juventusu vyhral v roku 1965 Európsky pohár majstrov. Išlo o smutne známy zápas na bruselskom Heysel štadióne s Liverpoolom (1:0 pre Turín). Pri výtržnostiach fanúšikov zahynulo 39 ľudí.
"Najhorši deň života, nemali sme hrať, hoci by sme dostali pokuty. Ľutujem náš čin," povedal pre L'Equipe.
Platini vo faktoch
Hráčska kariéra: Nancy (1972-79), St. Etienne (1979-82), Juventus Turín (1982-87). V reprezentácii odohral 72 zápasov, dal 41 gólov.
Najväčšie úspechy: trikrát najlepší futbalista Európy (1983 - 1985), víťaz EPM v drese Juventusu (1985).
Trénerská kariéra: reprezentácia Francúzska (1988-92). Súkromie: s manželkou Christele žije v Saint Cloud pri Paríži, majú syna a dcéru. Rád hrá tenis a cestuje.
Majstri sveta 1998 - zľava hore: Zidane, Desailly, Leboeuf, Thuram, Guivarc'h, Petit, zľava dole: Karembeu, Djorkaeff, Deschamps, Barthez, Lizarazu. FOTO - TASR
Just Fontaine na ramenách spoluhráčov, po zápase o bronz s Nemeckom (6:3 pre Francúzov). Fontaine dal 4 góly. FOTO - AFP
Platini s pohárom majstrov Európy 1984.
FOTO - ČTK
