Zlom vo finále priniesla 10. minúta predĺženia za stavu 2:2, keď sa Angličan Hurst napriahol k tvrdej strele, lopta sa od brvna odrazila niekam k bránkovej čiare a vzápätí ju nemecký obranca Weber odkopol do poľa. Angličania hrali ďalej, no keď hlavný rozhodca Švajčiar Dienst zbadal na čiare mávajúceho postranného Bachramova zo Sovietskeho zväzu, prerušil hru a šiel sa s ním poradiť. Bachramov už z diaľky kýval hlavou, že lopta bola za čiarou, a tak ho Dienst uznal, hoci o ňom presvedčený nebol.

Spory o tom, či Hurstova strela skončila za čiarou, alebo nie, sa vedú dodnes. Televízny záber skúmali odborníci veľa ráz, no prichádzali k protichodným záverom.

Ako napísal český denník MF Dnes v júli 1995, odborníci v Oxforde s pomocou trojdimenzionálnych rozmerov analýzy videozáznamu zistili, že lopta skončila asi 2,5 cm pred bránkovou čiarou. O tri roky neskôr však izraelská počítačová firma Orad zostavila sieť 7 virtuálnych kamier, ktoré nasnímali prostredie štadióna Wembley a prišli k záveru, že to gól bol.