Zamestnankyne najčastejšie siahajú po klasike, keďže najobľúbenejšie sú Dobšinského rozprávky. Čítajú im ich pomaly a nahlas, lebo mnohým počúvajúcim už neslúži poriadne sluch.

Pre sedemdesiatničku Máriu Hybskú je to návrat do detstva. "Na čítanie kníh kedysi nebolo veľa času, ale nahrádzali sme to vlastnou fantáziou. Mamka poznala množstvo rozprávok a niektoré si aj povymýšľala. Dodnes si ich pamätám."

Viacerí obyvatelia tvrdia, že počúvanie rozprávok je pre nich ako liek.

"Je to ako pohladenie duše a ja sa opäť cítim ako mladá. Najradšej mám rozprávky o princoch a princeznách," povedala jedna z obyvateliek domova.

Vedúca sociálneho úseku v domove Gabriela Bírová je presvedčená, že svet rozprávok má rovnaký význam pre dieťa ako pre starého človeka.

"Je to výborná terapia, naši starkí na čítanie doslova čakajú. Nie je to iba návrat do detstva. Rovnako zaujímavé je pre nich aj to, že rozprávky sa končia šťastne. Mnohí prežili neľahký život, ostali bez svojich blízkych a toto im vie dodať nádej aj chuť do života," hovorí Bírová.

Nie všetci dôchodcovia ostávajú pri rozprávkach. Niektorí radi siahnu aj po červenej knižnici a tí technicky zdatnejší dokonca surfujú po internete a posielajú e-maily svojim príbuzným a komunikujú so svetom.

Psychológ: Je to výborný nápad

Rozprávky môžu podľa psychológa Jindřicha Cupáka naozaj pomôcť ľuďom ľahšie starnúť. Nie každý berie pribúdajúce roky športovo a niektorí ľudia sa s tým môžu vyrovnávať ťažšie. "Najzaujímavejším momentom je návrat do detstva a víťazstvo dobra a pravdy. V období starnutia môže nastúpiť pocit bezmocnosti. Vtedy sa automaticky objaví snaha veriť, že dobro predsa len existuje," povedal Cupák.

(eta)