Jana je jedináčik, vyrastala len s mamou, navyše učiteľkou, ktorá bola zvyknutá do všetkého jej hovoriť. Už keď sme spolu chodili, držala ju nakrátko. Vždy musela byť presne načas doma a ísť pred svadbou napríklad na spoločnú dovolenku bolo pre nás nemožné. Jej mama nám hovorila do vzťahu, do svadby, jednoducho do všetkého, no keďže svoju ženu ľúbim, trpel som to. Jedinou mojou podmienkou bolo, že po svadbe budeme bývať sami. Bolo to moje jediné víťazstvo, vďaka tomu, že som mal trojizbový byt a ony bývali v malom bytíku. Myslel som si, že takto svoju rodinu ochránim, a svokra sa nám nebude môcť až tak pliesť do života. Nie je to však tak, naopak, je to ešte horšie, lebo je už na penzii a všetku svoju energiu sústreďuje na nás. Stále je u nás a do všetkého sa mieša. Keď prídem unavený z práce, je tam, a vypytuje sa, prečo idem tak neskoro. Hovorí nám do hypotéky, do dovolenky, a čo ma najviac irituje, aj do výchovy detí. Keď im niečo zakážeme, ona im to vzápätí povolí, zhadzuje najmä manželkinu autoritu. Máme päťročné dvojčatá a už na nich vidím, aké sú z toho dezorientované. Keď je u nás babka, správajú sa úplne inak, neposlúchajú, sú nezvládnuteľné. Najhoršie je, že svokre sa nevie brániť najmä moja žena. Je z nej vystresovaná, ale zároveň má výčitky, že mama má len ju, a tak jej nedokáže rázne vymedziť hranice. Keď som sa o to pokúsil párkrát ja, svokra reagovala veľmi hystericky a emocionálne, žena bola z toho zúfalá, a napokon sa vždy postavila na maminu stranu - jednoducho, odmalička je vycepovaná odovzdane ju poslúchať. Vidím však zároveň, že ju to ničí, no nedokáže sa brániť. Ako mám presvedčiť svoju ženu, že je už dospelá, má právo na vlastný život a jej mama to musí rešpektovať?

Ján

Milý Ján

nie ste sám, čo si nevie poradiť so "starostlivosťou" svokry a "neschopnosťou" dcéry odpútať sa od matky. To, čo opisujete, sa deje v mnohých rodinách a celé je to postavené na strachu otvorene si vymedziť hranice a pravidlá vzájomných vzťahov a následne zmeniť stereotyp správania sa v týchto vzťahoch.

Pýtate sa: Ako mám presvedčiť svoju ženu, že je už dospelá, má právo na vlastný život a jej mama to musí rešpektovať?

Myslím si, že to nie je len problém vašej manželky, ale aj váš. V prvom rade vy musíte presvedčiť sám seba, že ste dospelý muž, partner a otec rodiny a máte právo na vlastný život, právo na realizovanie vlastných predstáv o partnerskom vzťahu, právo a hlavne zodpovednosť určovať spôsob výchovy vašich detí. Ako však píšete, toto právo si neviete uplatniť. Podľa mňa to súvisí s tým, že sa cítite zodpovedný za manželku, za to, ako sa bude cítiť, ak budete trvať na svojich predstavách o vašom spoločnom živote. Domnievam sa, že máte strach, že ublížite manželke, ak ju vystavíte rozhodnutiu, a súčasne strach, že ak situáciu vyhrotíte, manželka sa rozhodne pre matku, a vy ju stratíte. Tento strach vám pravdepodobne zväzuje ruky, takže namiesto toho, aby ste problém riešili, sa trvalo prispôsobujete, alebo vyhýbate riešeniu. Sám konštatujete, že jediné víťazstvo, ktoré ste dosiahli, bolo bývanie vo vlastnom byte.

Píšete, že samostatným bývaním ste chceli rodinu ochrániť pred tým, aby sa vám svokra plietla do života. Zdá sa mi, že svokru vnímate ako nepriateľa, pred ktorým sa treba chrániť. Takýto postoj však neumožňuje otvoriť dvere vzájomnému porozumeniu. Akoby ste aj vy sám mali rešpekt pred autoritou svokry, čo vám bráni vytvoriť si s ňou nezávislý vzťah a fungovať s ňou ako dospelý muž s dospelou ženou. Rešpekt pred svokrou a zodpovednosť za manželku vám teda bránia slobodne hovoriť o vašom spoločnom vzťahu.

Ak chcete manželke pomôcť, dobré je začať u seba. Ak budete mať odvahu a začnete meniť svoj stereotyp správania sa k svokre a prestanete sa báť toho, čo to s manželkou urobí, možno otvoríte cestu oslobodzovania sa aj manželke.

Na základe toho, čo ste napísali, súhlasím, že vaša manželka ešte nie je slobodná, dospelá žena. Tak ako sa vy cítite zodpovedný za manželku, tak sa ona cíti byť zodpovedná za matku. Bojí sa, že matka neunesie, ak ju vystaví novým pravidlám vzťahu. Bojí sa, že ak si sama odstrihne "pupočnú" šnúru s matkou, matku stratí. Bojí sa prestať byť dieťaťom, ktoré sa môže vždy ukryť pod matkine krídla. Bojí sa byť dospelou ženou, ktorá si verí, že dokáže žiť vlastný život nezávisle od matky.

Svokra podľa vás prekračuje hranice vašich predstáv o tom, ako často by ste sa mali stretávať, o čom by mala byť informovaná, aj o rozsahu jej zásahov do výchovy detí. Prekračuje ich preto, že vy a vaša manželka ste si zatiaľ neujasnili, ako to s ňou chcete mať. Je načase sa s manželkou porozprávať tak, aby výsledkom rozhovoru bola spoločná predstava o tom, ako bude vaša rodina so svokrou/matkou/babkou fungovať. Keď si túto predstavu zjednotíte, oznámte to svokre.

Prirodzene, so svokrou sa môžete porozprávať aj sám. Spýtajte sa jej na jej predstavy o vzťahu vašej rodiny s ňou. Oznámte jej, kde vidíte hranice kontaktu s ňou. Povedzte jej, kde je váš súkromný priestor, kam nechcete, aby vstupovala.

Chce to však odvahu riskovať. Možno z toho vyplynie, že sa bude musieť zmeniť nielen manželka a svokra, ale aj vy sám. Pravdy, ktoré sa pritom dozviete o sebe navzájom, môžu bolieť. Riskovať znamená odvahu vyvolať zmeny a na istý čas niesť aj bolestivé následky. Skúsenosť však ukazuje, že ľudia sú schopní zmeny uniesť, a keď sa to podarí, prispejú tak ku kvalite vlastného života.