Dnes: spisovateľka a dramatička EVA MALITI-FRAŇOVÁ

Tohto roku som na narodeniny dostala milý darček - psíčka. Je to foxteriérica, hovorí sa jej aj Dášenka, ale tá naša sa volá Rea. Pôvodne sa volala Yna, no my sme si ju premenovali podľa vlastného vkusu. Asi sme to však nemali robiť, lebo meno matky zakladateľov Ríma okrem toho, že je čarovné, zľahka zaváňa vlčími maniermi. (Viem, vlčica bola v skutočnosti adoptívnou matkou Romula a Réma, avšak...) Týmto nechcem tvrdiť, že by bola naša Rea vlk (veď je napokon pes), ale vyžadovať od nej psiu poslušnosť je niekedy nad ľudské sily. Je totiž ako dynamo, akési psie perpetuum mobile, večne plná energie a prekvapujúcich nápadov. A pripomína aj našich politikov, pretože sa vôbec nebojí novín, ktorými sa jej ustavične zastrájame, a keby sa náhodou zjavil nejaký novinár, asi by proti nemu vyrazila do útoku. Chvalabohu, že ju obvykle po istom čase omrzí demolovať a kaziť všetko okolo seba a vtedy si len tak niekde odpadne a spí. My ostatní zachovávame posvätné ticho, po byte sa pohybujeme po špičkách a sme celí šťastní, že máme chvíľku pokoj.

No ako všetko, aj tieto jej vlastnosti sa dajú vyložiť celkom opačne. Veď Rea je vlastne iba veselý, kamarátsky a spoločenský pes, ktorý nás prišiel rozhýbať a prebrať z každodenných mrákot pred televízorom.

Rea - to je aj psia dáma - nezbednica. Keď zbadá zaujímavého psíka, poobzerá si ho, potom naňho žmurkne, čiže švihne chvostíkom a beží. Chytaj ma! Psíky sa okolo nás zbiehajú ako včely na med a usilovne jej kurizujú napriek tomu, že je ešte šteňa. (Istá pani psíčkarka ju dokonca nazvala "zvodkyňou".) Je mi jasné, že si svoje ženské čaro uvedomuje a registruje úspechy. Asi najväčším bolo, keď spracovala jediného zástupcu "silnejšieho" pohlavia u nás doma a môj manžel, ktorý zo začiatku proti psovi v byte tak vehementne brojil, jej dnes poslušne zobe z dlane, vlastne z labky.

Naša malá foxteriérica má vo svojom psom živote asi len jeden problém, a ten s ňou zdieľame všetci. V úseku ulice Slávičie údolie, kde bývame a chodíme na prechádzky, vodiči osobných vozidiel bezohľadne ignorujú dopravný zákaz, aby si skrátili prejazd od Mlynskej doliny do centra, najmä ráno a popoludní. Kedysi tichá úzka ulička bez chodníka sa zmenila na burácajúcu pretekársku trasu, kde sa pešiaci tlačia ku kraju a neustále sa vystrašene obzerajú, či sa na nich zozadu práve niečo nerúti. Takže v mene psov aj ich pánov poprosím dopravný inšpektorát, aby napravil neúnosnú situáciu.