Japonské médiá prinášali od začiatku o nehode všetky podrobnosti. Televízia každý deň vysielala diskusné relácie s expertmi na rádioaktivitu, na elektrárne, na trhu sa stali bestsellerom knihy o černobyľskej havárii.
Boli sme veľmi znepokojení. Pamätám sa, ako ktosi povedal, že dážď bude čierny, takže všetci sa báli zmoknúť. V inej reportáži zaznela informácia, že poľnohospodárske produkty z Európy, konkrétne z Talianska, sú kontaminované, preto dočasne klesol predaj talianskych špagiet.
Nie veľa Japoncov pozná meno hlavného mesta Ukrajiny, mnohí dokonca presne nevedia, kde Ukrajina je, ale každý, kto bol už v tom čase dospelý, pozná meno Černobyľ. Pretože Slovensko s Ukrajinou priamo susedí, pýtal som sa slovenských ľudí, aké to tu vtedy bolo? Poznajúc reakcie v Japonsku, predstavoval som si, že to tu musela byť katastrofa. Bol som prekvapený, že ľudia sa vraj o Černobyle hneď ani nedozvedeli!
Černobyľská havária opäť priniesla do Japonska úvahy o atómovej energii. Krajina totiž nie je obdarovaná prírodnými zdrojmi, takže až 80 percent energie pochádza z dovozu. Podľa údajov z roku 2002 tvoria základné zdroje energie Japonska ropa (49 percent), uhlie (19 percent), plyn (13 percent), atómová energia (13 percent), vodná energia (3 percentá). Slnečná, veterná a iné druhy alternatívnych energií tvoria iba malé percento. Pozoruhodný je fakt, že v roku 1973 tvorila ropa až
77 percent všetkých energií Japonska. Tendenciou je teda znižovať spotrebu ropy a zvyšovať využitie atómovej energie. Len na výrobu elektrickej energie sa v Japonsku využíva asi 30 percent atómovej energie.
Vo všeobecnosti sa hovorí, že pri využití atómovej energie sa do ovzdušia nedostáva oxid uhličitý, ktorý spôsobuje globálne otepľovanie, dodávky sú stabilné a ekonomické. Na druhej strane však môže jedna havária spôsobiť obrovské ničivé rádioaktívne znečistenie, ako sa to stalo v Černobyle. Vždy sa preto nájdu hlasy za aj proti. Zvlášť v Japonsku, ktoré má skúsenosti z Hirošimy a Nagasaki, sú ľudia na otázky využitia atómovej energie priam alergickí. Navyše sa obávajú, čo by sa stalo, keby krajinu postihlo silné zemetrasenie. Verejná mienka je teda naladená skôr proti atómovým elektrárňam.
Dočítal som sa, že významným spotrebiteľom atómovej energie je Francúzsko, a že ďalšie európske krajiny sú pomerne závislé od dodávok zemného plynu z Ruska. Ale počul som aj to, že v Európe sa darí alternatívnym zdrojom energií. Keď som napríklad prvýkrát prichádzal z viedenského letiska na Slovensko, upútali ma veterné vrtule rozmiestnené v poli popri ceste. Som zvedavý, akou cestou sa bude uberať Slovensko. ;;
Autor: Masahiko
