BRATISLAVA - Rozdiely medzi regiónmi sa zväčšujú a ľudia v chudobných dedinách sú frustrovaní, často už nemajú záujem riešiť problémy vlastných obcí. Sociológovia Slovenskej akadémie vied upozorňujú, že mnohé dediny sa dostali do stavu, z ktorého sa nedokážu dostať samy, ľudia sú v nich zafixovaní, nie sú schopní odísť za prácou. Hoci veľká časť Slovenska sa dobre rozvíja, existujú dediny, ktoré upadajú.
Celoslovenský výskum
Sociológovia robili celoslovenský regionálny výskum a na hlbšie pozorovanie si vybrali šesť okresov - Bardejov, Levice, Námestovo, Rimavská Sobota, Topoľčany a Spišská Nová Ves. Podľa nich v mnohých dedinách ani nie je potenciál na rozvoj. Ľudia, ktorí z najzaostalejších dedín neodišli za prácou doteraz, už pravdepodobne ani neodídu. Ak by svoj dom aj predali, peniaze by im na zaobstaranie bývania v meste nestačili.
Nemajú ako odísť
"Nemajú žiadny potenciál, ktorý by im umožnil chodiť po Slovensku za prácou. Nemajú za čo odísť, nevedia sa pohnúť," hovorí sociológ Peter Gajdoš. "To plodí problémy, rezignáciu, veľký výskyt alkoholu a podobne."
Odísť sú schopní jedine mladí ľudia bez rodín a takých je v problémových dedinách minimum. Obce, z ktorých už mladí a vzdelanejší odišli, sa nemajú ako rozvíjať. O peniaze z eurofondov sa mnohé síce uchádzajú, ale podľa sociológa Ľubomíra Falťana úspešná je asi tak štvrtina z nich. "Zlyháva to na kvalite ľudských zdrojov," hovorí. Keď boli sociológovia medzi študentmi na gymnáziu v Rimavskej Sobote, nenašli ani jedného žiaka, ktorý by chcel ostať bývať v tomto okrese.
Slabé sú malé dediny
Najhoršie je to podľa Falťana v okresoch s vysokým zastúpením malých obcí. Tie sú prestarnuté, angažovanosť je veľmi nízka. "Hovorí sa, že v problémových dedinách sa začína znova samozásobovanie a ľudia si to, čo potrebujú, dopestujú. Nie je to celkom pravda, hlavne v malých dedinách, kde je prestarnuté obyvateľstvo, už nie sú schopní sa samozásobiť," hovorí Falťan.
Problémom je infraštruktúra, do koncových menších dedín často idú dva spoje denne, ráno a večer. Je bežné, že ľudia chodia medzi obcami pešo. "Cesta do mesta je často výprava na celý deň." Podľa Falťana sú ľudia v problémových obciach ešte viac tlačení do problémovosti.
Vynechané dediny
Riešením by podľa Gajdoša bolo spájanie sa s okolitými dedinami do mikroregiónov. Niekedy sú však najslabšie obce z mikroregionálnych zoskupení vynechávané.
Príkladom je dedina Blh v okrese Hnúšťa. Dopravná dostupnosť Hnúšte je "nekonečne zložitá, navyše Hnúšťa nemá záujem o toto územie, ona radšej inklinuje k oblasti Klenovca", hovorí Gajdoš. Okolie Blhu má vynikajúce predpoklady na turistiku, lenže "keby ste tam zháňali bývanie, nenájdete ho. Ľudia sú frustrovaní, s územiami sa pätnásť rokov nič nerobí".
Upravenejšie dediny
Pozitívom podľa sociológov je, že všetky dediny sú upravenejšie, ako kedysi. Najlepšie sú na tom okresy s veľkými centrami. Dediny, ktoré sú v týchto okresoch dobre dostupné, sa rozvíjajú veľmi rýchlo.
Štúdia sociológov SAV naznačuje, že regionálne nerovnosti sú významnou črtou Slovenska a veľmi rýchle a povrchné hodnotenia z pohľadu politiky nie je dostačujúce. Príčinu veľkých rozdielov vidia v tom, že regióny sa oneskorene dostali do popredia záujmov politikov, aj odborníkov. Vo vyspelých krajinách Európy má podľa nich aj výskum regiónov dlhú tradíciu, na Slovensku sa len rozbieha. (rf)
Typ 1, štyri okresy
Najrozvinutejšie okresy, zahŕňajú mestá Bratislava, Banská Bystrica, Košice a Zvolen. Majú najpriaznivejšie podmienky v sociálno-ekonomickej oblasti, infraštruktúre, sídelno-priestorových podmienkach, urbanizácii, kvalite ľudského potenciálu, produkčnej výkonnosti, zamestnanosti. Silné stránky sú vzdelanie, mobilita obyvateľov. V niektorých prípadoch je to horšie v ekologickej oblasti.
Typ 2, osem okresov
Významné hospodárske centrá, situované najmä na Považí alebo v zázemí Bratislavy. Je v nich lepší stav ekonomiky ako kvality ľudského potenciálu a ekológie. Dobré ukazovatele zamestnanosti, sociálnej situácie, priaznivé sú tiež v ekonomickej výkonnosti, vzdelanosti.
Typ 3, trinásť okresov
Typ tvorený z významnej časti okresmi západného Slovenska. Majú dobrú ekologickú situáciu, zamestnanosť, sociálnu situáciu. Ekonomická výkonnosť je priemerná, ale zlepšuje sa. Priemerná úroveň vzdelania, relatívne priaznivá infraštruktúra.
Typ 4, dvanásť okresov
"Prechodný typ", dominantné zastúpenie majú okresy zo severu, stredu a čiastočne východu Slovenska. Nemá zastúpenie žiadnych silných, ale ani výrazne slabých stránok. Relatívne dobrá ekonomická výkonnosť, priemerná zamestnanosť, horšie je to v sociálnej situácii. Ostatné štatistiky sú skôr priemerné.
Typ 5, päť okresov
Výlučne okresy severného Slovenska, prihraničné so špecifickým potenciálom. Veľmi dobrá ekologická situácia, priemerná zamestnanosť a sociálna situácia, slabá stránka je urbanizovanosť a infraštruktúra. Nepriaznivý stav vzdelanosti, mobility, ekonomickej výkonnosti.
Typ 6, desať okresov
Prevažne malé okresy z juhu Slovenska, z polovice novozaložené. Prevažujú slabé stránky, najmä nepriaznivá sociálna situácia. Z hľadiska populačnej situácie výlučne problémové okresy. Priemerná je urbanizovanosť, technicko-obslužno-informačná infraštruktúra. Silnejšia stránka je charakter osídlenia, relatívne dobrá je ekológia, ktorá je však v jednotlivých okresoch značne diferencovaná.
Typ 7, desať okresov
Prevažne malé okresy východu, čiastočne stredu Slovenska. Nepriaznivá ekonomická situácia, nepriaznivá kvalita ľudského potenciálu. Jedinou výrazne silnou stránkou je ekológia, naopak veľmi výrazne nepriaznivá je zamestnanosť, sociálna situácia. Slabý je charakter osídlenia, pohyb obyvateľstva.
Typ 8, desať okresov
Nemajú takmer žiadnu pozitívnu spoločnú silnú stránku. Najslabšou stránkou je zamestnanosť a s ňou spojená ekonomická a sociálna situácia.
Zdroj: Podoby regionálnych odlišností na Slovensku
