V ako vendeta (V for Vendetta) l USA/Nemecko l 2006, 132 minút l Námet: Alan Moore l Scenár: David Lloyd, Andy Wachowski, Larry Wachowski l Réžia: James McTeigue l Kamera: Adrian Biddle l Hudba: Arthur Hamilton l Hrajú: Natalie Portman, Hugo Weaving, Stephen Rea, Stephen Fry, John Hurt l Premiéra v SR: 20. apríla

Komiks, či presnejšie kreslený román Alana Moorea V ako vendeta vznikol pred dvomi desaťročiami ako pochmúrna antiutópia. Vývoj na prelome tisícročí - a najmä po 11. septembri 2001 - z neho urobil realitu. Ctibažní politici vyvolali strach z terorizmu a chaosu a túto paranoju zneužili na nastolenie vlády silnej ruky. Diktatúry so znakom dvojkríža, v ktorej je každý, kto sa akýmkoľvek spôsobom odlišuje, nepriateľom spoločnosti, mieru a prosperity.

Je 5. november 2020 a v Londýne vyčíňa maskovaný "terorista".

Aby sme film pochopili a precítili, nepotrebujeme poznať komiksovú predlohu ani historické pozadie. No predsa 5. novembra 1605 sa muž menom Guy Fawkes pokúsil zlikvidovať budovu britského Parlamentu. Tento deň sa dodnes pripomína ako Guy Fawkes Day. A práve štylizovanú masku Fawkesa nosí tajomný bezmenný hrdina V, pomstiteľ, bojujúci proti totálnej moci.

Vzťahy a súvislosti prekračujú rámec filmu. Démonického predsedu vlády Adama Sutlera hrá ten istý John Hurt, ktorý stvárnil Winstona Smitha vo filmovej adaptácii Orwellovho 1984.

Samotný V sa skrýva v temnotách Londýna na spôsob Jacka Rozparovača. Tomu Moore venoval svoj ďalší známy sfilmovaný komiks Z pekla. Dohola vystrihaná Evey (Natalie Portman) isto nie náhodou pripomína ženskú ikonu sci-fi hororu Ripley (Sigourney Weaver) z Votrelca, nevdojak okolnosťami donútenú pokračovať v boji proti neľudskej príšere z hlbín vesmíru. Rovnako však odkazuje na Kristínku z Fantóma opery, balansujúcu medzi hrôzou a láskou k maskovanému mužovi.

Evey je protipólom V. Kým maskovaný Hugo Weaving môže hrať len hlasom a gestami, Portmanovej tvár bez vlasov hrá mimikou.

Do protikladu sa vo filme dostáva pomerne presvedčivé realistické vykreslenie ťaživej atmosféry bežného života a civilných postáv z prostredia straníckych špičiek - pracovníkov médií, kriminalistov i obetí na jednej strane a umelého, typicky komiksového superhrdinu V na strane druhej.

No filmovému V chýba charizma Supermanov, Batmanov, Spidermanov a ďalších bojovníkov. Pre účasť bratov Wachovských je V ako vendeta zaujímavým dokladom toho, ako vznikal svet ich Matrixu i s jeho hrdinami. V a Neo sú duchovné dvojčatá.

Starším divákom v postkomunistických krajinách, ak netrpia úplnou stratou pamäti, sa môže filmová totalita vidieť smiešna a naivná. Americko-nemeckí tvorcovia nezažili boľševickú skutočnosť. Mechanizmy, ktorými skutočná totálna moc šírila totálny strach a nedôveru, boli oveľa komplexnejšie, ale ich presné vykreslenie by prekračovalo rámec dobrodružnej filmovej zábavy.

Záver tohto zaujímavého a určite nie tuctového filmu pre nás vyznieva tézovite a neuveriteľne, priam ako socrealistická budovateľská agitka. Pravda, publikum v krajinách, ktoré tento druh diktatúry nezažili, môže mať na vec i na film iný názor.