Karlom Grammerom skúmali v polovici deväťdesiatych rokov agresivitu

mestských vodičov z hľadiska humánnej etológie.Agresívne správanie voči druhým nie je všeobecne uznávaným vzorcom správania, nie je takpovediac dovolené sa agresívne správať, aspoň nie dlhodobo na verejnosti. Určitou výnimkou je však mestský automobilový ruch, ktorý môžeme z hľadiska etológie (vede o biologických základoch správania) pochopiť ako systém, v ktorom sa jeho účastníci snažia získať prevahu - dominanciu jeden nad druhým práve pomocou agresivity. Typickým aktom tejto agresivity je porušovanie bezpečného odstupu od druhého vozidla a skracovanie odstupu na najmenšiu možnú mieru (lepenie sa na druhé auto).

Tendenciu byť dominantným voči druhému môžeme celkom dobre vysvetliť určitými osobnostnými charakteristikami človeka-vodiča. Môžeme však túto tendenciu rovnako dobre vysvetliť aj z etologického hľadiska. Využijeme na to princíp vzťahu nákladov a úžitku vo vzájomných vzťahoch ľudí (v tzv. sociálnom účtovníctve - dáš-dostaneš), pričom v žiadnom prípade neplatí biblické "...poslední budú prví", ale agresívnejší si obyčajne vynútia vyššie postavenie.

Je zaujímavé a z tohto hľadiska prirodzené, že autá s nepriehľadným zadným sklom predbiehame opatrnejšie, ako keď do nich vidíme. V tejto myšlienke spočíval aj "pokus" spomínaných autorov. Keď malé auto vybavili nepriehľadným zadným sklom a išlo malou rýchlosťou, reakcie "statusových" vodičov boli omnoho opatrnejšie, ako keď to isté auto vybavili priehľadným sklom a posadili za volant ženy alebo penzistov. Spomenuté nepísané pravidlá správania sa "statusových" vodičov si možno na cestách všimnúť, aj keď sa stretne vodič vo veľkom silnom aute s vodičom malého alebo starého auta.

Čo to znamená?

Znamená to, že pri porušovaní bezpečnostnej vzdialenosti medzi autami sú náklady agresorov relatívne malé, pretože vlastne neexistuje účinná obrana proti agresii. Keď sa na vás napr. niekto "lepí", tak skôr či neskôr uhnete (môžete ho síce čiastočne ignorovať, to však znamená, že sa budú situácie jeho agresie opakovať). Pre nás je však významné, že vodiči s potrebou mať dominantnejšie postavenie budú tento spôsob nátlaku často v dopravných situáciách opakovať.

Výsledky výskumu.

Status veku: muži nad 30 rokov častejšie šoférujú väčšie a drahšie autá a využívajú častejšie tento spôsob správania sa v mestskej doprave. Starší vodiči to robia v menšej intenzite, avšak sú na spomenuté prejavy omnoho citlivejší. Citlivejší vodiči však reagujú pomalšie (uhnú neskoršie). Rozdiely medzi mužmi a ženami sa nedokázali. Odhad dopravnej situácie u tých, ktorí sa sústreďujú na vlastný status (a odhadujú status tých druhých), končí obyčajne dominantným správaním. Nebezpečné skracovanie vzdialenosti medzi vozidlami môžeme teda považovať za agresívny prostriedok na vynútenie si vedomia tejto dominancie.

Autor: PhDr. Alexander Kövér