aj pri takej činnosti, ako je riadenie nášho auta. Auto teda nie je len stroj na premiestňovanie, ale slúži nám aj k uspokojeniu mnohých iných "vyšších" ľudských potrieb. Ankety medzi vodičmi ukázali, že pre mnohých vodičov je jazda autom pozitívnym alebo aj vášnivým zážitkom. Prináša im radosť ako určitá forma hry a umožňuje im zároveň uniknúť zo šedivej stereotypnej každodennosti. Často slúži na odreagovanie každodenných frustrácií. K tomu všetkému jazda autom často uspokojuje aj "zložitejšie" potreby, ako napr. snahu uplatniť sa s okamžitou odmenou, snahu o prestíž a snahu hrať určitú rolu.

Nie zriedka nám jazda, najmä rýchla jazda autom umožňuje aj vrcholné zážitky, napríklad pocit eufórie neobmedzených možností. Samozrejme, že rýchlosť našej jazdy, pri ktorej tento pocit zažívame obyčajne priamo úmerne stúpa a je často ohrozujúca. Spomenutá eufória môže priniesť aj pocity víťazstva, triumfu nad realitou a všemohúcnosti, ktoré pri určitej intenzite vedú k strate možnosti kontroly v daných situáciách. Obdobné javy môžeme pozorovať, napr. pri počúvaní určitých druhov tranz vyvolávajúcej hudby.

Vodiči sa môžu následkom spomenutej eufórie, napr. pobádať k súpereniu alebo rôzne provokovať. Napr. u vodičov vysoko kubatúrnych motoriek dochádza k tzv. pocitu flow (emocionálne lietanie). Flow-zážitok prináša pocit vyšších možností, spolu s vlnami radosti. Často sa stáva, že vedomý racionálny zásah do týchto emocionálnych procesov a stavov nie je možný. Reálny odhad situácie sa môže dlhodobo vypnúť. Na druhej strane sa však v dopravnom ruchu vyskytujú aj negatívne pocity ako hnev zlosť. Tie sú potom prítomné v typických situáciách, napríklad preplnenej premávky mesta v podobe prekročenej rýchlosti a riskantného predchádzania. Anonymita a obmedzené komunikačné možnosti vedú veľmi často k emocionálnym výbuchom v podobe spomenutých dvoch negatívnych emócií, ktoré sa môžu objaviť napríklad pri pocite ohrozenia, pri pocite obmedzeného priestoru. Sú to v podstate sebaobranné pocity v tejto situácii. Hnev, zlosť sa zjavujú ako predpolia agresivity, ktoré však práve v dopravných situáciách nemusia nevyhnutne viesť k agresivite.

Agresivita sa ventiluje napríklad v možnosti rýchleho striedania protikladných rolí, napríklad ohľaduplný vodič verzus nevšímavý vodič. Nie je zvláštnosťou, že sa hlad po sebapotvrdzovaní (ako súčasť agresivity) premení na riskantné manévrovanie pri jazde autom.

Všetky spomenuté pozitívne aj negatívne pocity nás sprevádzajú pri riadení vozidla a môžu viesť k veľmi nebezpečným situáciám. Hoci nie všetky spomenuté emócie sa pri riadení vozidla dajú dokázať môžeme ich však často pozorovať. Citlivé vnímanie emócii druhých vodičov môže poslúžiť aj k predvídaniu ich správania. Najmä výrazy zlosti a hnevu môžu ohlasovať ich budúce riskantné manévre. Jednou z ciest ako nahliadať na emócie - do duší iných vodičov by boli napríklad zrkadlá. Problémom je že v tých často nevnímame ani svoju tvár - pre krátkosť času a iné údaje ktoré potrebujeme vyhodnotiť. A tu možno pomôže naša prirodzená potreba vášeň zvedavosť a napätie z nahliadania do intimity druhého ("automobilový voyerizmus"). Len máloktorí z nás vodičov si uvedomujú, že na to môžeme použiť hneď tri zrkadlá. Oni nám skutočne občas prezradia, čo vodič za volantom cíti. A ja sa potom stanem pánom situácie, lebo budem vedieť, ako sa bude v nasledujúcej situácii správať.

Rozprávky nás teda učia všeličomu zaujímavému.

PhDr. Alexander Kövér