Rám pripevnený na prednej časti automobilu, zväčša terénneho, má prívlastok ochranný, čo môže ľahko zviesť k predstave vyššej bezpečnosti ako priameho dôsledku montáže takéhoto doplnku. Príspevok tejto konštrukcie k bezpečnosti v bežnej premávke je v skutočnosti sporný. Možno dokonca hovoriť o nebezpečnosti, a to nielen pre ostatných účastníkov cestnej premávky, ale niekedy i pre posádku vozidla, na ktorom je namontovaný.
Ochrana len do terénu
Súčasné automobily sú konštruované tak, aby sa pri čelnom náraze čo najväčšia časť kinetickej energie spotrebovala na deformáciu prednej deformačnej zóny vozidla. Pridanie pomerne tuhého ochranného rámu schopnosť absorpcie kinetickej energie zníži. O to viac energie pripadne na objekt, do ktorého takýto automobil narazí. Ak ide o iný automobil, jeho poškodenie bude nepochybne väčšie, ako by vzniklo pri náraze vozidla bez ochranného rámu. Pri náraze na nedeformovateľnú prekážku, napríklad múr, strom alebo masívny stĺp, nebude môcť narušená deformačná zóna vozidla s ochranným rámom dostatočne chrániť posádku vozidla pred účinkom prudkého spomalenia. V mnohých prípadoch má pri nehode fatálne dôsledky práve extrémne spomalenie, ktorému je človek vo vozidle vystavený.
O ochrannej funkcii rámov možno hovoriť nanajvýš pri nízkej rýchlosti alebo strete s "mäkkým" objektom, kedy skutočne môžu zabrániť poškodeniu karosérie alebo svetlometu. Pôvodným účelom takýchto zariadení bola práve ochrana karosérie pri pomalej jazde v divočine. Dnes však mnohí majitelia terénnych automobilov používajú svoj off-road len na jazdu po bežných cestách.
Bezpečnejšie voči chodcom
Mimoriadna nebezpečnosť súčasných ochranných rámov pre nechránených účastníkov cestnej premávky bola preukázaná viacerými nárazovými skúškami, pri ktorých sa simuloval stret takéhoto automobilu s chodcom alebo cyklistom. Zdá sa však, že už onedlho by ochranné rámy mohli byť aspoň v tomto ohľade o niečo bezpečnejšie. Ako súčasť Európskeho akčného programu cestnej bezpečnosti prijala Rada EÚ v októbri 2005, po predchádzajúcom prerokovaní Európskym parlamentom, novú smernicu 2005/66/ES o používaní systémov čelnej ochrany motorových vozidiel. Podľa nej budú ochranné rámy osobných automobilov (kategória M1) a ľahkých nákladných automobilov do 3,5 tony najväčšej prípustnej celkovej hmotnosti (kategória N1) podliehať schvaľovaniu. Podmienkou udelenia schválenia bude úspešné absolvovanie skúšok, pri ktorých by sa mal klásť dôraz najmä na zvýšenú bezpečnosť chodcov. Po počiatočných úvahách Európskej komisie o úplnom zákaze takýchto zariadení sa zdá, že sa bez ujmy na požiadavke bezpečnosti dospelo ku kompromisu, ktorý možno aspoň čiastočne uspokojí i vyznavačov takýchto doplnkov. Nové konštrukcie ochranných rámov sa na rozdiel od ich predchodcov pravdepodobne budú vyznačovať nielen menšími rozmermi a bližším primknutím ku karosérii, ale najmä menšou tuhosťou, dosiahnutou zásluhou použitia nových materiálov a špeciálneho systému upevnenia.
Čo so staršími konštrukciami?
Z hľadiska vlastností ovplyvňujúcich bezpečnosť chodcov sa budú ochranné rámy plniace podmienky smernice 2005/66/ES od súčasných výrazne odlišovať. Zavedenie povinnosti plniť sprísnené podmienky pre všetky samostatne schvaľované rámy a rámy namontované na schvaľovaných vozidlách počnúc 25. novembrom 2006, ako je v smernici uvedené, by malo byť prínosom pre bezpečnosť na európskych cestách. Nová smernica však umožňuje členským štátom únie ísť ešte ďalej. Ako sa uvádza v tlačovej správe Rady v súvislosti s prijatím smernice, nie sú vylúčené dopĺňajúce národné opatrenia, ako napríklad úplný zákaz alebo obmedzenie používania starších ochranných rámov, ktoré nové požiadavky neplnia.
Marián Rybianský, TESTEK, s.r.o., Poverená technická služba technickej kontroly vozidiel
