SR: 20. apríla

Teraz by na scénu mali nastúpiť Jupiter Jones, Bob Andrews a Pete Crenshaw, lebo tento prípad je stvorený pre ich bystré detské hlávky.

Mladá matematička chce zistiť, či je stále duševne zdravá, a jej priateľ by zasa rád dokázal, že je rovnako geniálna ako jej otec - slávny matematik, ktorý sa ešte v mladosti zbláznil. Ale ako na to? Traja pátrači sa vždy radi zahryznú do podobného rébusu. Nedbajú, že sa dostávajú len k detektívnym prípadom lokálneho typu, neprekáža im, že ich práca zaujíma len dvoch-troch ľudí z okolia. Aj tak to prospieva vyšším ideálom.

Keby však po čase zistili, ako to s touto matematickou záhadou naozaj je, museli by zostať rozčarovaní. Je to prázdny problém. Venovať mu celý jeden filmový príbeh je škoda. Najprv dráždi tým, že schematicky spája matematické vzrušenie s psychickou chorobou, a potom sklame, že nepovie nič ani o matematike, ani o matematikoch, ľudskej výnimočnosti, osamelosti alebo bezmocnosti.

Kontrolky sa musia zapnúť už v úvode, keď sa Catherine (Gwyneth Paltrow) a jej otec (Anthony Hopkins) ocitnú vo vážnej a škrobenej filozofickej debate o tom, či blázon môže vedieť, že je blázon - pri večeri sa tak predsa môžu rozprávať len intelektuálne stroje, nie normálni ľudia.

O pár záberov neskôr sa Catherine na otcovom pohrebe vzbúri, neplánovane sa postaví a všetkých osočí z pokrytectva. Na rozdiel od nich svojmu otcovi rozumela aj vtedy, keď zošalel, a nikdy ho neopustila. Patetickú skladačku vzápätí doplní jej romantický vzťah s mladým, sympatickým, múdrym a spravodlivým matematikom (Jake Gyllenhaal) - on jediný sa snaží mŕtveho génia rehabilitovať. Zasa raz film o nadľuďoch, nereálnych superhrdinoch.

Samotná ich výnimočnosť by asi nebola dostatočne dramatická, preto si Catherine skomplikuje život tým, že sa trápi úvahami o vlastnom šialenstve. Či je naozaj chorá, na to existuje dôkaz, ale režisér nám ho odhaľuje len postupne, v rafinovane umiestnených retrospektívach. Dobre urobil, lebo keby svoj film vyrozprával lineárne, aj to kŕčovito vymyslené napätie a tajomstvo by bolo okamžite fuč.

Zostalo by snáď len niekoľko krátkych zábleskov, keď Gwyneth Paltrow nečakane presiahne banálnosť príbehu a jej tvár zahrá ľudskosťou, neobyčajne intenzívne. Keby sa tak dalo siahnuť po tých momentoch a lapiť tak reálny a zmysluplný príbeh (hoci aj detektívny), ktorý by mohol poletovať niekde okolo.