Rozhodla o zriadení mimoriadnych, tzv. ľudových súdov.
Pri procesoch platil princíp retroaktivity, teda novšie právne predpisy sa uplatňovali aj na činy spáchané v čase, keď ešte neplatili. Preto sa tieto súdy nazývali retibučnými. Odsúdení nemali možnosť odvolať sa.
Pred retibučným Národným súdom v Bratislave sa ocitli najvyšší predstavitelia vojnovej Slovenskej republiky a velitelia nemeckých vojsk na Slovensku. Predseda vlády Vojtech Tuka bol odsúdený na trest smrti v roku 1946, prezident Jozef Tiso o rok neskôr. Minister vnútra Alexander Mach dostal 30 rokov väzenia. Spolu s Tisom bol na trest smrti odsúdený Ferdinand Ďurčanský, ktorý bol v tom čase už v emigrácii. Iný emigrant Karol Sidor bol odsúdený na 20 rokov.
Ľudí, ktorí sa dopustili konkrétnych zločinov v regiónoch, súdili okresné a miestne ľudové súdy. Najprísnejšie sa podľa historika Ľubomíra Liptáka posudzovala účasť obžalovaných na rozbití ČSR, ich podiel na rasovom a politickom prenasledovaní, na boji proti spojencom a Povstaniu. V októbri 1945 bol napríklad odsúdený a popravený generál Ján Šmigovský, ktorý sa ako veliteľ nitrianskej vojenskej posádky odmietol pridať k SNP.
Ľudovým súdom poväčšine unikli tí, ktorí sa dopúšťali zločinov, ale patrili k partizánom.
„Táto ‘očistná akcia‘, ak ju porovnáme s podobnými akciami prakticky vo všetkých oslobodených európskych krajinách na východ i na západ, patrí medzi najradikálnejšie,“ uvádza Lipták.
V roku 1958 bol súd s pätnástimi príslušníkmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, ktorí sa v roku 1944 zúčastnili na vraždení v Kremničke, Nemeckej a Krupine. Štyria z nich dostali trest smrti, ostatní dlhoročné väzenie. Väčším procesom bol proces so štrnástimi členmi slovenskej časti skupiny Edelweiss, ktorej velil práve Ladislav Nižňanský. Edelweiss, špeciálne cvičený na boj s partizánmi, vypálil obce Kľak, Ostrý Grúň, Župkov a Hrabičov. Zastrelil 146 civilistov, z toho 56 žien a 38 detí. Na Kysuciach v osade Semeteš zastreli 21 mužov. Nižňanský bol podľa Kroniky Slovenska odsúdený v neprítomnosti na doživotie. Ostatní trinásti, ktorí žili v Československu, dostali od päť do pätnásť rokov. (mar)
