Mala by smerovať zo Soliska na Furkotskú dolinu a pri Štrbskom Plese by sa spájala s druhou zjazdovkou smerujúcou na Tatranskú Štrbu.
Tým by vznikla osemkilometrová súvislá lyžiarska trať. V územnom pláne zatiaľ zjazdovka schválená nie je. Pred kalamitou o nej nik neuvažoval.
Ján Gavalier z 1. tatranskej je presvedčený, že zjazdovka by pomohla nielen cestovnému ruchu, ale aj ekológii. Myslí si, že veľa lyžiarov by zaparkovalo dolu v Tatranskej Štrbe a vyviezli by sa hore lanovkami, nejazdili by na Štrbské Pleso autami.
Šéf Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý hovorí, že najmä v spodnej časti je z veľkej časti les postihnutý kalamitou a je na dohode s ochranármi, aby zjazdovka nezasahovala do chránených biotopov.
Riaditeľ hotela Patria Jozef Bendžala v časopise Cestovateľ povedal, že "všetko chceme dostať do územného plánu, do fázy stavebných povolení, aby sme možno už koncom tohto leta začali na zjazdovke skutočne pracovať".
Peter Chudý to nevidí až tak jednoducho. Posudzovanie vplyvu na životného prostredie môže trvať aj rok.
"Kadiaľ zjazdovka pôjde, môžeme povedať definitívne až po tom, čo ochranári určia, ktorým územiam sa treba vyhnúť. Zatiaľ je v územnom pláne len návrh trasy," hovorí Chudý.
Šéf TANAP-u Tomáš Vančura hovorí, že v hornej časti od Soliska na Štrbské Pleso by zjazdovka prechádzala jedným z najcennejších biotopov, ktoré Tatranský národný park má. Furkotská dolina je v piatom stupni ochrany prírody.
"To je z pohľadu ochrany absolútne neprijateľné. Na južnej strane TANAP-u je to úplne najcennejšie územie, smrekovcovo-limbové lesy s mokrinami, jazierkami. Aj Vládny výbor pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier odporúča jedine určitú úpravu a rozšírenie existujúcej zjazdovky na Solisku," hovorí Vančura.
Podľa neho by sa museli zmeniť zákony, zrušiť územia Natura, zrušiť rezervácie, aby sa dalo postaviť zjazdovku zo Soliska cez Furkotskú dolinu alebo popri nej.
Z podnikateľských plánov by súhlasil iba s odjazdovou trasou od autobusovej stanice na Štrbskom Plese popri starej ceste do Tatranskej Štrby.
"Nie je možné mať národný park a zároveň v ňom budovať nové lyžiarske strediská," myslí si Vančura.
Pripúšťa zmeny zjazdoviek z Tatranskej Lomnice smerom na Skalnaté Pleso. Tam je dnes zhruba päťkilometrová zjazdovka, ale v niektorých miestach nie je ideálna.
Podľa Dany Veleckej z Tatranských lanových dráh, ktoré prevádzkujú lanovky na Skalnaté Pleso, treba urobiť štúdiu, aby sa zjazdovka mohla rozšíriť a lepšie zasnežovať. "Najmä v dolnej tretine ju chceme viac rozšíriť, urobiť stredisko aj pre začiatočníkov a rodiny," hovorí.
Zjazdovka zo Soliska do Štrby
Podnikatelia chcú postaviť zjazdovku na najvzácnejšom a najchránenejšom území Tatranského národného parku. Mala by viesť zo Soliska cez Furkotskú dolinu až do Tatranskej Štrby. V natoľko cenných územiach si to ochranári nevedia predstaviť.
Furkotská dolina je v oblasti Natura 2000
Natura 2000 - sústava chránených území členských štátov únie. Ide o najvzácnejšie a najzraniteľnejšie druhy voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov. Po vstupe do únie sa ochrana oblastí Natura 2000 stala záväznou aj pre Slovensko. Jeho dodržiavanie sa opiera o smernice Európskej únie. Solisko patrí do štvrtého, Furkotská dolina do piateho - najprísnejšieho stupňa ochrany.Na území Tatier sa vyskytuje osem druhov obojživelníkov, tri druhy plazov, 115 druhov vtákov a 42 druhov cicavcov. Viaceré z nich žijú iba v tejto krajinnej oblasti a patria medzi druhy Európskeho významu.
