Asi najviac pre popularizáciu balkánskej dychovky v našej zemepisnej oblasti spravil soundtrack Gorana Bregovića ku Kusturicovmu filmu Underground. Ten vtipne spojil prvky tradičnej ľudovej hudby s elektronickým perkusívnym základom. Vedľajším produktom tohto tandemu bol i nasledujúci záujem o príbuznú hudbu u mladej generácie v západnej Európe. Ktovie, či by sa i bez neho napríklad Kocani Orkestar začal objavovať na pódiách rockových festivalov vedľa hlavných hviezd. A či by sa na mnohopočetných dychových zoskupeniach päťdesiatnikov dobre bavili fanúšikovia Mobyho, Fun Lovin‘ Criminals a Stereophonics.

V posledných rokoch sa popri iných dočkala úspechu aj rumunská skupina Fanfare Ciocarlia, najčastejšie zaraďovaná do subžánrového priečinku speed brass. Za úspech môže čiastočne nemecká nahrávacia spoločnosť Piranha, ktorá dokázala v priebehu niekoľkých rokov dostať dvanásť hudobníkov z malej dedinky Zece Prajini na svetové pódiá v Londýne či Tokiu.

Úspech prekvapivý, no vôbec nie náhodný. Presvedčí o tom samotná hudba Fanfare, ktorú celkom presne vystihujú názvy dvoch ostatných albumov - World Wide Wedding a Iag Bari (Ohnivé dychy). Prvý v sebe obsahuje spájanie rôznych kultúrnych tradícií, druhý chvíľami až životné nasadenie a tempo dosahujúce rýchlosť neuveriteľných 200 bpm. Popri vplyve rómskej hudby tu cítiť Balkán, Španielsko i Orient. Zvuk nahrávok na albume navyše ozvláštňuje vokál Dana Armaencu či generačne rozdielnych, no duchom spriaznených mladíkov Rom Bengale.

Iag Bari od Fanfare Ciocarlia sa vyznačuje eklektizmom, no nie je žiadnym akademickým experimentom. Je predovšetkým veľkou multikultúrnou zábavou spájajúcou príslušníkov z rôznych kútov sveta. Zvuková pohľadnica z nekonečne dlhej svadby odlišných hudobných vplyvov, ktoré našli spoločný jazyk. Veľmi komunikatívny, zábavný a ľubozvučný zároveň.

Autor: Jaroslav Ridzoň(Autor je redaktor internetového magazínu www.inzine.sk)