Režisér Wes Anderson pri nakrúcaní filmu Taká zvláštna rodinka.
FOTO - ČTK
Tridsaťjedenročný WES ANDERSON, režisér - zázračné dieťa, je miláčikom americkej kritiky a aj publika. Slávu mu priniesla krehká komédia Rushmore, o zneuznanom géniovi na americkej highschool. Vo svojom treťom filme Taká zvláštna rodinka - nominovanom na Oscara za pôvodný scenár, ktorý napísal spolu s Owenom Wilsonom - sa venuje tomu, čo sa stane, keď génius stroskotá. Vo filme nájdete náladového Gena Hackmana či Gwyneth Paltrowovú, ktorá si pripaľuje jednu cigaretu od druhej. Taká zvláštna rodinka mala včera nemeckú premiéru v Berlíne a Wes Anderson pred ňou usporiadal tlačovú konferenciu. Slovenská premiéra filmu bude 21. marca.
Film Taká zvláštna rodinka energicky prevetral americký mýtus rodiny. Veríte vôbec na zdravú rodinu?
„Keď som mal desať rokov, medzi rodičmi mojich priateľov sa spustila úplná vlna rozvodov. V sedemdesiatych rokoch sa v Spojených štátoch rozvody šírili ako epidémia. Pre ľudí, čo vyrástli v rozvedených manželstvách, to bola možno jedna z kľúčových skúseností: udalosť, čo všetko zmenila.“
Vaši rodičia sú stále spolu?
„Nie. Každú sobotu oslavujú termín rozvodu.“
Tenenbaumovci sú trošku čudní aj na európske pomery. Kto vám stál ako model?
„Postava Gwyneth Paltrowovej je napísaná podľa jednej mojej dobrej priateľky. Ten, koho hrá Danny Glover, je trochu ako Kofi Annan a trochu ako môj domáci. Bill Murray má veľa spoločné s neurológom a spisovateľom Oliverom Sachsom. A priezvisko sme si požičali od Briana Tenenbauma, lebo sa nám páčilo.“
Nenadávali vám vaši americkí diváci za to, že nechávate Gwyneth Paltrowovú fajčiť jednu cigaretu za druhou?
„Gwyneth v skutočnosti práve prestávala fajčiť. Ale za to, že bola ochotná obetovať zdravie kvôli môjmu filmu, predsa musela aspoň dostať právo na to, že bude fajčiť, ako sa jej zachce, nie?“
Ako sa vám vôbec podarilo zhromaždiť taký pestrý húf hviezd?
„Part Gena Hackmana sme napísali špeciálne jemu na mieru. Mali sme smolu, lebo sme nevedeli, že on zásadne nehrá roly napísané preňho. Stálo ma to kopu listov, energie a niekoľko rokov. Ale trval som na tom, lebo som si myslel, že bude v tejto úlohe ten pravý. Aj jeho agent si to myslel a to pomohlo.“
A kto mal potom pri nakrúcaní hlavné slovo?
„Gene Hackman nerád poslúcha inštrukcie druhých. To som pochopil za prvé dopoludnie. Tak som sa im vyhýbal. Napriek tomu som musel režírovať, to bol trošku problém. Gene Hackman nie je uvoľneným človekom. Má rád napätie a trecie plochy. Myslím si, že má zlú skúsenosť s tým, keď sa nakrúca v pohode. U nás sa jeho zábava obmedzila na čas medzi ,action‘ a ,cut‘.“
Dá sa povedať, že Američania vás považujú za filmového génia. Potvrdzuje to Zlatý glóbus pre Gena Hackmana za tento film a nominácia na Oscara za pôvodný scenár?
„Samotný mýtus géniov je veľmi americký. Američania sú fascinovaní géniami. Ale bolo by to to posledné, čo by som si myslel o nominácii na Oscara. Hlavne keď sa pozriete na zoznam nominovaných.“
Chcete tým povedať, že nominované je už takmer všetko?
„Asi to nie je práve dobrým znakom, byť na tom zozname.“
Vždy ste mali dosť pochybný vzťah k filmovému priemyslu. Ktoré médium vás poznačilo najväčšmi?
„Predovšetkým knihy. A pritom, keby mi to boli dovolili, by to bola televízia.“
Televízia?
„Najradšej by som bol presedel celý deň pri televízore. Lenže keď v dvanástich alebo trinástich čítate knihu, tak vás vtiahne do svojho sveta, že už nie je možné sa odtrhnúť. Také niečo film nedokáže.“
Preto ste nasťahovali Tenenbaumovcov do akejsi obrázkovej knižky o New Yorku?
„Ten New York vznikol takto: vyrástol som v Texase, čítal som časopisy ako New Yorker, Singerove poviedky a pozeral filmy Woodyho Allena. Vnímal som New York z diaľky. Keď som tam konečne bol, pokúšal som sa urobiť New York tak, ako som si ho predstavoval.“
Kto vás ovplyvnil ako režisér?
„Okrem iných Wim Wenders.“
Podľa hollywoodskych kritérií ste s dvoma filmami, ktoré zarobili dvakrát toľko, než bol ich rozpočet, úspešným filmárom. Nikto sa nepokúša začleniť vás do hlavného prúdu?
„Mojím veľkým vzorom sú bratia Coenovci. Od začiatku si písali vlastné filmy a robia to dodnes. Sú dobrým príkladom pre všetkých, čo by chceli preniesť svoje osobné príbehy na plátno. Keď raz Coenovci nakrútia hollywoodsku veľkorozpočtovku, možno si trúfnem aj ja.“
Autor: EDWIN GRASSMEIER(Autor je redaktor DPA)
