Karcinóm prsníka predstavuje najčastejšie nádorové ochorenie ženskej populácie v USA a Európe a samozrejme aj na Slovensku. V štátoch Európskej únie ročne ochorie na karcinóm prsníka 250 000 žien a 60 000 na toto ochorenie zomrie. Na Slovensku tvorí toto ochorenie 17 % zo všetkých novozistených nádorových ochorení a 16 % z nádorov, ktoré sú príčinou úmrtia. Podľa poslednej štatistiky (r. 1997) pribudne ročne takmer 1700 nových prípadov, čo predstavuje incidenciu 60,8 na 100 000 žien, ročne zomiera na karcinóm prsníka takmer 800 žien. V rámci Európy sa nachádza Slovensko niekde v strede. V niektorých krajinách napriek stúpajúcej incidencii dochádza k poklesu úmrtnosti (USA, Veľká Británia, čiastočne aj Nemecko), v nie-ktorých je stav stabilizovaný (Fran-cúzsko, krajiny Škandinávie). Na Slovensku, žiaľ, so stúpajúcou incidenciou stúpa aj mortalita. Jednou z hlavných príčin tohto stavu je skutočnosť, že až 49 % ochorení sa diagnostikuje v pokročilom - III. a IV. štádiu štádiu ochorenia a len 14 % v I. štádiu, kedy je liečiteľnosť veľmi vysoká a viac ako 90 % žien v tomto štádiu prežíva 5 rokov a viac.
Rizikové faktory
Najvýznamnejšie rizikové faktory pre vznik karcinómu prsníka sú familiárny výskyt (karcinóm prsníka u prvostupňových príbuzných), včasné menarché (termín prvej menštruácie pred 12. rokom), neskorá menopauza (čas skončenia poslednej menštruácie - „prechod“ po 55. roku života), bezdetnosť, vyšší vek pri prvej gravidite, vyššia telesná hmotnosť, vek nad 50 rokov, pravidelná zvýšená konzumácia alkoholu. Pri familiárnom výskyte karcinómu prsníka (niekedy združený s familiárnym výskytom karcinómu ovária) sa podarilo identifikovať onkogény (gény zodpovedné za nádorové zvrhnutie bunky). Tieto je možné vyšetriť a sledovať. Vplyv hormonálnej antikoncepcie a hormonálnej substitučnej liečby na zvýšený výskyt karcinómu prsníka sa intenzívne sleduje a zatiaľ nemožno vysloviť jednoznačné závery. Pre včasné zachytenie ochorenia je preto dôležité identifikovať rizikové faktory a v prípade ich zvýšeného výskytu vhodne upraviť skríningový proces.
Skríning a včasná diagnostika
Na základe vyššie uvedených rizikových faktorov je potom vhodné individuálne zhodnotiť mieru rizika a upraviť skríning. Tento môžeme robiť samovyšetrovaním, vyšetrením lekárom alebo prístrojovým vyšetrením. Pri samovyšetrovaní, ktoré sa má robiť vždy v rovnakom termíne (najlepšie po skončení menštruácie), si má žena všímať kožu (začervenanie), tvar (symetria, vtlačenie alebo vtiahnutie kože alebo bradavky), výtok z bradavky, zmnoženie žľazy alebo „hrčky“. Lekárske vyšetrenie prsníka by malo byť samozrejmé pri každom celkovom vyšetrení ženy nad 40 - 50 rokov. Prvé mamografické vyšetrenie (vstupné) by mala žena absolvovať vo veku okolo 40 rokov, vo veku 40 - 50 každé dva roky a potom až do veku 70 každý rok. Tieto vyšetrenia a intervaly sa týkajú žien so „štandardným“ rizikom. Ženy, ktoré majú zvýšené riziko vzniku karcinómu prsníka (vyššie uvedené rizikové faktory), by mali mať vyšetrovacie postupy a intervaly individualizované.
Chirurgická liečba
V posledných rokoch prešla chirurgická liečba viacerými zmenami v prístupe k typu a rozsahu operácie. Od radikálnych operácií s odstraňovaním celého prsníka sa postupne prešlo k „limitovaným“ výkonom. Cieľom takýchto operácií je odstrániť len nevyhnutnú časť nádorového tkaniva s „bezpečným lemom“ zdravého tkaniva. Aj kompletné odstraňovanie lymfatických uzlín z axily, ktoré má niekedy za následok opuch celej hornej končatiny, sa postupne bude (snáď) nahrádzať „mapovaním“ uzlín. V prípade, že prvá vyšetrená uzlina bude obsahovať nádorové bunky, len vtedy sa bude robiť kompletné odstránenie uzlín, v prípade negativity už sa kompletné odstraňovanie lymfatických uzlín v axile nebude vykonávať.
Chemoterapia, imunoterapia,
hormonálna liečba
Systémová liečba (chemoterapia - cytostatická liečba, imunoterapia - podávanie špecifických, cielených protilátok proti nádorovým bunkám, hormonálna liečba) sa podávajú ako doplnenie chirurgickej liečby, ako úvodná liečba pred operáciou alebo ako liečba pokročilého ochorenia. V posledných rokoch sa objavujú nové, účinné cytostatiká (antracyklíny, docetaxel, paclitaxel, gemcitabín, vinorelbín), protilátky pre imunoterapiu (trastuzumab), nové hormonálne prípravky (anastrozol, letrozol, raloxifen). Všetky tieto nové preparáty predstavujú nové kategórie liekov s vyššou efektivitou, ale aj vyššou cenou. Samozrejme, že v ich cene sa okrem zisku odzrkadľujú veľmi vysoké náklady na výskum a vývoj nových liekov. Preto je veľmi dôležité, aby sme dokázali tieto prostriedky získať a liečiť ľudí na súčasnej úrovni vedeckých poznatkov.
Doc. MUDr. Stanislav Špánik, CSc.
Onkologický ústav sv. Alžbety, Bratislava