Klasické listy nahradila elektronická pošta. Prostredníctvom internetu môžete platiť účty. Odkazy kolegom môžete vytlačiť z laptopu. Miesto poznámkového bloku sa môžete spoľahnúť na elektronický zápisník. Načo vlastne písať niečo rukou? Mnohé pokusy sa končia škrabanicami, ktoré po sebe pisatelia márne lúštia ako dávno mŕtvy jazyk.
Umenie písať rukou sa vytráca a ten, kto denne pracuje na počítači, vie, ako neobratne zviera pero v ruke, aby napísal pár viet. Úpadok „umenie pera“ sa začína už v študentských rokoch, keď sa väčšina prác píše na počítači pre prehľadnosť a uľahčenie práce učiteľov, ktorí by len ťažko lúštili rukopis. Nerozlúštiteľné čarbanice nie sú ale také nevinné, ako sa môže zdať. Denník The Detroit News napísal, že v roku 2000 americký biznis stratil 200 miliónov dolárov v dôsledku nečitateľne vypísaných šekov, účtov a ďalších dokumentov.
Americká pošta platí ročne štyri milióny dolárov špecialistom, ktorí lúštia načmárané adresy, aby sa nemusela súdiť kvôli nedoručeným zásielkam. A americký súd priznal odškodnenie 450 000 dolárov rodine jedného Texasana, ktorý zomrel po tom, čo lekárnik zle prečítal lekárov rukopis na recepte.
Napriek tomu nie je písanie rukou na ústupe, ako by sa mohlo zdať. Vlastnoručné písanie nemizne podľa Margaret Shephardovej, autorky práve novej knihy Umenie ručne písaných poznámok: sprievodca návratu k civilizovanej komunikácii. „Je to základ nášho života,“ tvrdí Shephardová a dodáva, že ľudia sa musia zmieriť s tým, aký rukopis majú, i keď ide o kľukaté mazanice.
„Písmo ide z kortexu (najhlbšej časti mozgu). A vy ho nemôžete zmeniť, dokiaľ si neuvedomíte, prečo tak píšete, vysvetľuje grafologička Sheila Kurtzová. Preto vznikajú kurzy „grafoterapie“, to pre prípad, že by niekto chcel vašu povahu vyčítať z písma.
„Ľudia sú nervózni. Myslia si, že keď (písmo) nie je dokonalé, nemá cenu ani začínať. Ale (písmo) nikdy nebude dokonalé a práve nedokonalosti mu dávajú nádych osobnosti,“ upozorňuje grafička Margaret Yasudová.
VLASTIML MILÝ, čtk, New York
