BRATISLAVA – Hoci Slovensko po vojne trestalo vojnových zločincov príkladne tvrdo, v posledných rokoch sme zahraničie nežiadali o vydanie žiadneho vojnového zločinca. Jeden z nich Ladislav Nižňanský žil napríklad roky v Mníchove a dnes je v Nemecku stíhaný. Mníchovská štátna prokuratúra nezverejnila, kto tam naňho podal trestné oznámenie.

Nižňanský ako člen protipartizánskeho komanda Edelweiss, ktoré vyvraždilo napríklad Ostrý Grúň a Kľak, dostal v roku 1963 doživotie. „Vedelo sa, že bol odsúdený. Vždy sa obhajoval tým, že neorganizoval nijaké popravy, bol len styčným dôstojníkom, ktorý zhromažďoval informácie, nadväzoval kontakty a podobne,“ hovorí historik Jozef Špetko, ktorý s Nižňanským pracoval v mníchovskej pobočke Slobodnej Európy.

František Debnár, jeden z desiatich ľudí, ktorí prežili vyvraždenie obce Ostrý Grúň, spomína, že pred masakrom s Nižňaským osobne hovoril: „Mnohí boli v januárovej zime oblečení len v tom, v čom spali. Poprosil som Nižňanského, aby ma so súrodencami pustil domov.“ Po chvíli do domu prišiel nemecký veliteľ a začala sa streľba. „Spadol som. Privádzali ďalších a ďalších a tí padali na mňa. Uvažoval som, či zomriem pod hromadou mŕtvol, alebo ma zastrelia,“ hovorí Debnár.

Najväčšia časť bývalých nižších či vyšších nacistických pohlavárov vrátane tých, ktorí utiekli zo Slovenska, sa uchýlila do Argentíny. Podľa záznamov tamojších úradov ide celkovo približne o 150 zločincov. Argentínsky prezident Carlos Menem až v roku 1989 rozhodol, že na žiadosť príslušných krajín možno podozrivú osobu zatknúť a vydať.

Chorvátskym úradom sa v roku 1997 podarilo z Argentíny dostať bývalého veliteľa koncentračného tábora Dinka Sakiča. Do Lotyšska sa minulý rok nedobrovoľne vrátil Konrad Kalejs, veliteľ komanda smrti. (edi)