rné pohľady obyvateľov...), sme sa večer vracali domov.

Keďže západočeský Jáchymov je od nášho východočeského Trutnova pomerne ďaleko, vystriedala som Petra v šoférovaní. Pred Mladou Boleslavou sa na nás nebezpečne začal lepiť kamión s nemeckou ŠPZ. Neznášam to, stále si držím od áut mierny odstup, aby som v prípade potreby včas ubrzdila. Preto ma drzáň za mnou znervózňoval. Nechcela som, aby nám "vylepšil" zadok nášho štvorkolesového miláčika, tak som voľky-nevoľky pridala, hoci v obciach prísne dodržiavam povolenú rýchlosť (mimo dedín a miest je to už so mnou horšie, správam sa ako cestná pirátka).

Po niekoľkých kilometroch lepenia sa na mňa som ho nechala, nech ma predbehne. No vzápätí šiel tesne predo mnou a naschvál ma brzdil. S Petrom sme si pomysleli, to bude nejaký divný Nemec. Tí sú väčšinou disciplinovaní.

Kamión odbočil na benzínku a my tiež. Šla som na parkovisko, ale Peter si spomenul, že okrem WC by sa možno aj zišlo natankovať. Tak som cúvla k najbližšiemu stojanu. V uličke stál aj náš "kamarát", takže sme sa tam nezmestili. Peter však natiahol pištoľ až k našej nádrži. Medzitým sme dotankovali my aj kamión. Odparkovala som auto na parkovisko a Peter šiel zaplatiť. Rad bol dlhý. O pár minút pri mne zastavil kamión, šofér sa na mňa ironicky vyškeril a upaľoval preč. O chvíľu došiel Peter, nazúrený ako tiger.

"Ten debil nás oklamal. Oklamal aj pumpárku. Povedal jej číslo nášho stojanu, zaplatil tisíc korún a odišiel. Pumpárka teraz odo mňa chce, aby som zaplatil dve tisícky za jeho naftu, bagetu, ktorú nemám a ešte nejaký silikónový sprej. Nechce mi veriť, že my sme tankovali z iného stojana."

To som sa už naštvala aj ja. Vybehla som z auta a poďho na nepozornú zamestnankyňu. Vravím jej: "Přemýšlejte paní, do našeho auta by se nafta za dvě tisícovky ani nevešla." Ju to nezaujímalo, že zaplatíme. Povedali sme jej, nech sa pozrie na záznam priemyselnej kamery. Nakoniec nám konečne uverila a vyšlo z nej, že kamionista, ktorý ju a aj nás dostal do maléru, bol Slovák. V takýchto chvíľach sa niekedy naozaj hanbím za Slovákov. Pretože jednoduchý pospolitý ľud v cudzine si obraz o nás nevytvára na základe Hostela, správ o našom ekonomickom "boome", lež na základe každodenných či príležitostných osobných skúseností so Slovákmi. A tí majú v Čechách, až na výnimky, dosť pošramotenú povesť... ,

Autor: Maruš SMEkalová