BRATISLAVA - Armáda komunistického Československa mala za úlohu obsadiť Bavorsko a jeho hlavné mesto Mníchov. Vyplýva to z 1445 dokumentov, ktoré v stredu odtajnili poľskí historici a Českú televíziu o tom informoval Pavel Piotrowski.

Československá armáda bola súčasťou Varšavskej zmluvy, ktorá vojensky združovala komunistické štáty vo východnej Európe na čele so Sovietskym zväzom. Z dokumentov je zrejmé, že Varšavská zmluva mala útočné plány proti Západu. Vždy pritom o sebe tvrdila, že jej charakter je výlučne obranný.

Pol milióna poľských vojakov malo zasa cez územie NDR zaútočiť na sever západného Nemecka a odtiaľ na Holandsko a Belgicko.

Poľsko malo k dispozícii 194 taktických jadrových rakiet a s ich použitím sa počítalo podľa plánu z roku 1980.

Východný blok vždy tvrdil, že Varšavská zmluva je iba obranou pred útokom "imperialistov zo Západu", teda NATO.

Severoatlantická aliancia vznikla v roku 1949, Varšavská zmluva o šesť rokov neskôr. Zanikla v roku 1991.

Moskva protestovala proti zverejneniu dokumentov v Poľsku, vlastné archívy si ponechá utajené. Práve moskovské archívy však podľa českého historika Jiřího Bílka sú kľúčové pre odhalenie skutočnej stratégie Varšavskej zmluvy. Moskva totiž rozhodovala o všetkom, ostatné armády boli len pomocné.

Podľa bývalého vojenského analytika Vladimíra Kmeca je logické, že Varšavská zmluva mala útočné plány, lebo prekvapujúci útok zvyšuje "pravdepodobnosť víťazstva". Myslí si, že útočné plány mala aj Aliancia a že "ofenzíva na jednej aj druhej strane bola rovnocenná".

Bílek dodáva, že v prípade útočných plánov NATO je dôležité vedieť, či boli myslené ako prvý krok alebo ako protiofenzíva. (rp, čtk)