Keď sa pred pár rokmi objavila na trhu hra Dungeon Siege, išlo o solídnu zábavu akčnejšieho klonu extra známeho Diabla. Zbrane boli dobré, akcia intenzívna, ale občas ste mali pocit, že hra sa hrala sama a hráča nepotrebovala. Jednoznačne sa však dá povedať, že Dungeon Siege II svojho predchodcu schová v hrateľnosti, kvality príbehu, či dĺžke hrania do vrecka.Aj keď sú DS1 a DS2 kozmeticky (na prvý pohľad) zhodné tituly, prvá hra ponúka iba jednu pätinu celkovej dĺžky príbehu dvojky. Na prejdenie celej hry je potrebné sedieť za počítačom aspoň 70 hodín. Čas strávený hraním sa nepredĺži ani o otravné "loadovacie" (nahrávacie) pauzy medzi jednotlivými mapami. To preto, že mapy sú nahrávané simultánne počas hrania, takže prechody do nových scén si vôbec nevšimnete.
Čo možno niekoho odradí je pozvoľný začiatok. Na to, aby si táto akčná RPG-čka hráča získala, potrebuje na úvod dve tri hodinky trpezlivého hrania. A až vtedy si uvedomíte, "Wuaow" toto je veľká hra. Príbeh sa napínavo odvíja z nekončiaceho klbka, prostredie sa každú chvíľu mení a haldy nepríjemných monštier "spríjemňujú" váš pobyt v divočine. Postupne cestujete džungľou, púšťou, zasneženou krajinou, ľadovými jaskyňami, zapáchajúcimi podzemnými tunelmi a hrobkami, vyprahnutými horskými priesmykmi, mestami a dedinami, no proste svetom Aranna.
Dungeon Siege II sa od mnohých ďalších akčných RPG titulov odlišuje aj počtom druhov príšer. Nie sú teda iba farebne odlíšenou zväčšeninou základnej verzie s väčším počtom životov a odlišným názvom, ale prakticky každé monštrum má vlastný model a textúry. V prípade, že sa potrebujete z boja s nepriateľom nepozorovane stratiť, naskytá sa možnosť použiť kúzlo teleport. To vás kedykoľvek premiestni do bezpečia a vôbec nie je náročné na magickú energiu. Príjemne prekvapí aj spracovanie histórie a povestí zo sveta Aranna, ako aj možnosť vylepšovania postáv (Leveling). Ale čo na hre určite oceníte, je fakt, že hráčom ponúka omnoho viac ako by hocikto očakával.
(mfg)
