Trochu sa to tu u nás zvrtlo - po štyroch mesiacoch snehu sa rozparádilo slnko na 22 stupňov a naše telá a duše pookriali, lenže namiesto voňavej záplavy jari sa na nás už viac ako týždeň valí veľká voda. Poriadne veľká. A tak tu v Prahe myslím na vás na Slovensku, aby ste sa - s tým veľkým Dunajom, divým Váhom a omnoho vyššími horami s ešte väčším množstvom snehu - nedočkali vody ešte mocnejšej. Veľmi si prajem, aby nie.
A všimol som si, že aj u vás máte ešte aj inú veľkú vodu. Možno že túto metaforu nepoužívate, ale rozumieť jej budete určite. Tá veľká (a napokon tiež dosť ničivá) voda sú blížiace sa voľby. Jedno prastaré sumerské príslovie hovorí, že slová môžu byť vzácnymi drahokamami, ale aj zrnkami piesku, ktoré sú schopné pri svojom veľkom množstve zadusiť všetko živé. Takže si hovorím, že tá skutočná veľká voda so všetkým nepríjemným, čo spôsobuje, je stále lepšia než tie tony piesku zaplavujúce nás z úst politikov. Navyše, rýchlejšie pominie a zmizne - na rozdiel od politikov, ktorí sa zdajú byť nepominuteľní.
Mám proste pocit, že tých politikov je vôkol nás stále viac, za chvíľu budú na každom rohu a v každej poštovej schránke, a že by sme sa proti tomu mali nejako brániť. Asi nie tým, že budeme hľadieť na telenovely alebo budeme celé dni tráviť v „megazábavných megastrediskách", ale skôr tým, že spolu budeme viac hovoriť. Že už by sme mali konečne vedieť, že tie naše súkromné piesočky a chrobáčie guľôčky, čo pred sebou bez prestania a upachtene váľame, sú nanič.
A to vy ste na tom u vás na Slovensku predsa len trochu lepšie. Keď u vás človek príde do krčmy, vždy nájde aspoň jeden pár očí, čo ho pozýva prisadnúť si. To u nás v Čechách prídete do krčmy a každý stôl je obsadený jedným hosťom, v najlepšom prípade dvoma, a vy si netrúfnete prisadnúť, a ani si netrúfnete opýtať sa vrchného, či si aspoň na chvíľku nemôžete sadnúť k prázdnemu stolu s ceduľkou RESERVÉ, pretože sa hlavný tvári, že by s vami, kreténmi, najradšej vyrazil dvere.
Pretože som sa už tisíckrát presvedčil, že je škoda každého dobrého slova, ktoré sa nevypovedalo, a pretože viem, že Veľká noc je už za najbližším rohom, prajem nám všetkým blížnym, nech si v tomto roku navzájom povieme zas o niečo viac dobrých slov než vlani.
Autor: Jiří Stránský
