V rodine Oskára Dubovického zo Starej Bystrice na Kysuciach sa dodnes dodržiava mnoho veľkonočných zvykov z minulosti. Od Popolcovej stredy do Veľkej noci sa je iba striedmo, najprísnejší pôst je cez Veľký piatok. Dobroty prídu na rad až po Vzkriesení, teda v sobotu. Vtedy už možno jesť, čo hrdlo ráči.

"Od Zeleného štvrtka, keď sa zaviazali zvony a nahradil ich rapkáč, sa už držal pôst. Hlavne na Veľký piatok býval prísny. Ženy dokázali nejesť celý deň, ale chlapi bývali hladnejší. Aj tí však mohli jesť iba raz za deň. Zvyčajne šúlanky, ktoré v iných krajoch Slovenska nazývajú šúľancami. Buď sa jedli iba tak - nasucho, alebo ich v bohatších rodinách posypali makom či orechmi," spomína si pán Oskár. Šúlanky mali aj svoj skrytý význam. Kto sa ich najedol, mal na ďalší rok bohaté klásky v poli.

Poriadne najesť sa Kysučania mohli až po Vzkriesení. Na omšu nemuseli čakať až do večera, lebo v Starej Bystrici sa konala cez deň. Pred omšou sa pálil pred kostolom oheň, ktorý mal symbolizovať pálenie Judáša. Svätenú vodu a uhlíky z ohňa si brali Kysučania domov. Mali ich chrániť po celý rok pred požiarmi. "Vždy sme sa z kostola ponáhľali, lebo sme sa už tešili na šunku a vajcia. Po takom dlhom pôste chutili najlepšie v roku," dodáva Oskár. Škrupiny z varených vajec nezahodili, ale spolu s kosťami z mäsa ich zahrabali medzi oziminu. Malo ju to ochrániť pred krupobitím. Šunka musela byť taká, že sa na jazyku rozplývala, no na druhej strane nesmela byť príliš mäkká. Uhádnuť správny moment varu vraj vedeli iba dobré gazdiné. Mäso podľa tradície delil starý otec ako hlava rodiny. Zákusky Kysučania takmer nepoznali, piekli výhradne kysnuté koláče či šišky. Dcéra pána Oskára Antónia dodnes pečie to, čo zvykli generácie pred ňou. Aj koláč v tvare veľkonočného baránka, ktorý bol ozdobou i pochúťkou zároveň. "Šišky väčšina ľudí spája s fašiangami, ale u nás sa vyprážali aj na Veľkú noc. Podobne ako kysnuté záviny so všetkými druhmi plniek," dodáva Antónia.

Na nedeľu, ale i počas Veľkonočného pondelka sa varila kapusta s údeným mäsom, jedli sa klobásy, šunka a vajcia. Najkrajšie zafarbenie dostali v cibuľových šupách a takéto sa aj dávali chlapcom ako výslužka. "Veľká noc bola vždy viac o hladovaní, ako o hodovaní," hovorí Oskár. Štyridsať dní od Popolcovej stredy sa do žiadneho jedla nepridávala masť. V utorok pred Popolcovou stredou vyvarili ľudia hrnce v popole, aby na nich neostal ani náznak masti.

Celé dni jedli ľudia zemiaky s mliekom, kapustu bez mäsa a striedme jedlá. "Bola to vynikajúca očista organizmu bez toho, že by si to ľudia uvedomovali," dodáva pán Oskár.

KVETA FAJČÍKOVÁ

FOTO JÁN KROŠLÁK