k, zajacov či barančekov.

Haurikovci sú stará medovnikárska rodina. Voňavému remeslu sa venovali už aj starý otec a otec Jozefa Haurika. "Rád som sa ako dieťa motal okolo otca i starého otca, kde som veľa pochytil. Keď som si však chcel založiť vlastné medovnikárstvo, nebolo to jednoduché. Starí medovnikári piekli zväčša z hlavy, recepty si nezapisovali. Obchádzal som preto známych môjho otca, ktorí sa remeslu venovali. Chcel som vedieť o medovníkoch maximum," hovorí Jozef Haurik.

Dnes už ovládajú v medovnikárstve všetky remeselné kumšty a tajomstvá, no Jozef Haurik napriek tomu dodáva: "Základom je, aby bol medovník pripravený s láskou." Ženy z jeho medovnikárskej dielne dokážu robiť pri zdobení zázraky. Ide im to ako na páse a ruka sa im vôbec nezachveje ani pri zdobení stého medovníka.

"Najhorších je prvých 10-tisíc kusov," smejú sa.

Aby bol medovník taký, ako má byť, potrpia si na každom detaile.

Musia napríklad dodržať správnu vlhkosť prostredia, lebo medovníky rýchlo nasajú vlhkosť, alebo naopak - uvoľnia ju. Dôležitý je aj výber medov - treba používať také, ktoré nekryštalizujú. Skryštalizovať by totiž mohli priamo v medovníku. Najvhodnejšie sú agátové, či niektoré druhy lesných medov, o niečo menej sa hodia medy kvetné. V medovnikárstve využívajú v posledných rokoch prevažne instatné medy, ktoré si našli v cukrárenských výrobniach veľkú obľubu. Dôležité je aj prekyprenie a odstátie cesta. V medovnikárstve ho zamiesia deň vopred a na druhý deň ho ešte dobre prepracujú. Prirodzene, že dôležitou zložkou je perníkové korenie. Práve to dáva medovníkom neopakovateľnú vôňu. V medovníkoch

od Haurikovcov nesmie chýbať koriander, pomarančová kôra, fenikel, škorica, aníz, klinčeky, nové korenie, muškátový kvet a koreň badiánu.

Popri zdobených a plnených medovníkov sú na Veľkú noc v obľube aj nezdobené, ktoré si ľudia môžu doma ľubovoľne vyzdobiť.

(eta)

FOTO JÁN KROŠLÁK