"Sme Američania, nie sme kriminálnici!" alebo "Nechajte nás milovať vašu krajinu!" - s takýmito a podobnými heslami sa desaťtisíce prisťahovalcov vydali demonštrovať do Washingtonu a do ulíc iných amerických miest. Protestujú proti imigračnému zákonu, ktorý schválila Snemovňa reprezentantov koncom minulého roku. Teraz sa ním zaoberá Senát, ktorý hľadá kompromisné riešenie.

Imigračný zákon, ktorý prijala dolná komora parlamentu, je tvrdý. Ráta s postavením plotu na časti mexickej hranice a chce nelegálnych prisťahovalcov označiť za zločincov a vyhostiť ich z krajiny. Prezident George Bush je však proti. Chce hľadať miernejšiu formu zákona, v čom je za jedno s opozičnými demokratmi.

Dohodu paradoxne zablokovala skupina Bushových konzervatívnych republikánov. A nedohodnú sa ešte minimálne týždeň. Kongres sa rozišiel na veľkonočné prázdniny.

V Amerike žije 33 miliónov prisťahovalcov, z toho viac ako 11 miliónov načierno. Väčšinu z nich tvoria Hispánci, druhou najväčšou skupinou sú prisťahovalci z Ázie.

Prezident Bush síce nesúhlasí s tvrdou formuláciou zákona, zároveň má však s legalizáciou imigrantov problém. Republikáni, ktorí zákon schválili, tvrdia, že legalizácia by bola vlastne amnestiou pre porušovateľov zákona. A pre republikánov je zákon pevná skala. Bush navrhuje, aby všetci imigranti žijúci na území USA dlhšie ako 5 rokov, mohli získať americké občianstvo a všetci ostatní by mali mať možnosť legálne pracovať. Nevie však, ako to spraviť v súlade so zákonom.

Rozhodovať bude Kongres a mal by nájsť kompromisné riešenie. V hre sú okrem iného voličské hlasy prisťahovalcov, ktorí majú právo voliť. Kongresmani musia zároveň zvažovať bezpečnosť krajiny, ktorá je pravidelne témou dňa. V Snemovni reprezentantov neobstáli ani argumenty, že prisťahovalci väčšinou robia prácu, ktorú Američania nechcú robiť.

Mnohí imigranti majú deti, ktoré ak sa narodili na území Spojených štátov, stávajú sa americkými občanmi. Chodia do amerických škôl, spievajú americkú hymnu, bojujú v Iraku. "Ako im povedia, že ich rodičov a starých rodičov deportujú?" pýta sa Hector Flores, prezident Latinskoamerickej ligy. Deti prisťahovalcov by azda mohli byť jedným z dôvodov legalizácie pobytu ich rodičov.

JANA HOFFSTÄDTEROVÁ