Zora Palová. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL |
prehliadke Coburg Glass Prize 2006. Ocenenie je o to vzácnejšie, že cena bola za štyridsať rokov udeľovaná iba trikrát.
"Kritériami boli novosť, experiment a niečo, čo je víziou do budúcnosti," hovorí pre SME Palová. "Práve prvý ročník totiž pootvoril dvere voľnému prejavu v skle, druhý ročník už naplno otvoril cestu k inštaláciám a soche."
Na nemeckú súťaž s európskym záberom sa prihlásilo osem slovenských sklárov (okrem Palovej Pavol Hloška, Oliver Leššo, Lukáš Mjartan, Milan Opalka, Štěpán Pala, Palo Macho a Vladimir Zbynovsky), veľkú konkurenciu im robili aj českí kolegovia s počtom prihlásených takmer tridsať. Porota vyberala z takmer dvetisíc diel, prvé dve miesta šli do Nemecka.
Zora Palová vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení v známom ateliéri skla v architektúre Václava Ciglera. Spolu s manželom Štěpánom Palom sa venujú voľnému sklu niekoľko desaťročí a ich práce sa vyvážajú do celého sveta.
Palovej novátorský prístup ku sklu a najmä obrovské rozmery, ktoré majú v Európe iba malú konkurenciu, zaujali Britov tak, že si ju pozvali ako vedeckého profesora na Sunderlandskú univerzitu. Sem Palová priniesla dovtedy málo známe technológie, za osem rokov pôsobenia vytvorila jeden z najväčších ateliérov vo Veľkej Británii. "Dovtedy robili výtvarníci sklárske artefakty komorných rozmerov. Až mojím príchodom začali objavovať čaro väčších formátov, otvorila som im cestu sochárskeho prístupu v skle a vybudovala veľký ateliér na tavenú plastiku."
Tu Zora Palová realizovala aj niekoľko svojich sôch. V súčasnosti s manželom vlastnia najväčšiu pec na tavenú plastiku na Slovensku, ktorá im umožňuje robiť veľké sochy. "Doteraz sme mohli naše práce realizovať iba v Čechách a v spomínanom Anglicku," dodáva Palová.
Sklo sa zo svojej užitej funkcie začalo uvoľňovať v prvej polovici 20. storočia v Európe, veľký boom vo svete nastal v 60. rokoch v súvislosti s hnutím Studio Glass v Amerike. V Európe práve Coburg 1977 ukázal nové trendy a až od druhého ročníka v roku 1985, spolu s nástupom nových technológií, začalo sklo prerastať do väčších rozmerov. "Veľké formáty sú však veľmi ťažké a nedá sa s nimi dobre manipulovať. Preto hľadám cestu, ako sklo dematerializovať. Čím menej skla, tým menej hmoty a tým menšia hmotnosť."
Palová začala cestu odľahčovania skla pred niekoľkými rokmi. Jej objekty sú akési kresby v priestore s hrou svetelných lúčov v nepravidelných štruktúrach kontrastujúcich s ostrými rezmi. "Ide mi o kontrast medzi surovosťou modelovanej hmoty a hladkým, až technickým rezom, vytváram svet vnútri skla. Sklo je samo osebe priehľadné a keď ho znásobím otvormi, vlastne ho ‚presklím'."
Súťažná prehliadka je na stredovekom hrade Veste Coburg prístupná do konca júla.
Zora Palová: Krídlo (2002). |