Slovnaft tvrdí, že primiešavanie biozložiek predraží naftu o 50 halierov až korunu. Koľko to skutočne bude sa uvidí, keď ministerstvo financií úplne oslobodí metylester repky, MERO, od spotrebnej dane, keď sa používa ako motorové palivo. FOTO - SITA

BRATISLAVA - O koľko biozložky, ktoré by sa do motorových palív mali pridávať, predražia naftu a benzíny, nie je stále isté. Napríklad cenu nafty, o ktorej Slovnaft vyhlásil, že bude po primiešavaní repkového metylesteru o 50 halierov vyššia, zrejme ešte zníži úplné oslobodenie rastlinných prísad od spotrebnej dane.

Podľa pravidiel, ktoré pripravuje ministerstvo hospodárstva, by do konca roka mali motorové palivá obsahovať dve percentá biozložiek. Európska únia požaduje, aby budúci rok ich podiel stúpol až na tri percentá, pričom do roku 2010 by sa mal podiel repkového metylesteru (MERO) v nafte a kukuričného bioetanolu v benzínoch postupne zvýšiť až na 5,75 percenta. Či bude povinné ich primiešavanie do všetkých palív, alebo len do časti, sa zatiaľ nerozhodlo.

Čaká sa na podmienky

Povinné primiešavanie biozložiek by sa cien benzínov na čerpacích staniciach nemalo dotknúť, aj keď je cena bioetanolu na rotterdamskej burze o osem korún vyššia ako cena naturalu 95. Rozdiel už dnes vyrovnáva čiastočné vrátenie dane z biokomponentu, ktoré si predajcovia môžu uplatniť.

Pri nafte je však rozdiel ceny paliva a metylesteru repky dvaapolkrát vyšší, liter MERO stojí v Rotterdame o 20 korún viac. Podľa najväčšieho slovenského predajcu palív, Slovnaftu, by primiešavanie dvoch percent repkového metylesteru naftu na pumpách oproti aktuálnym cenám predražilo asi o 50 halierov.

Cenu bionafty a biobenzínu by však mohlo ešte znížiť úplné oslobodenie biozložiek od spotrebnej dane, ktoré má pripraviť ministerstvo financií do konca júna. To však čaká na pravidlá na používanie biopalív. Ministerstvo hospodárstva by ich malo vydať v máji.

Iná podpora nebude

Ministerstvo hospodárstva oslobodením biokomponentov od spotrebnej dane zvolilo inú cestu, akú pred časom navrhoval Slovnaft. Rafinéria požadovala tzv. daňovú diferenciáciu, ktorú úspešne zaviedlo Rakúsko a Nemecko. Znamenalo by to zvýšenie daní pre klasické fosílne palivá, pričom pri biopalivách by daň zostala na dnešných 14,50 koruny za liter nafty a 15,50 za liter benzínu. "To by motivovalo vodičov čerpať biopalivá a zároveň by štátny rozpočet neprišiel ani o korunu," zdôvodnila návrh hovorkyňa Slovnaftu Hana Šimková.

Ministerstvo hospodárstva zatiaľ s inou ako daňovou podporou výrobcov biokomponentov, výrobcov a predajcov biopalív nepočíta. Na špeciálne dotácie sa nemôžu tešiť ani pestovatelia. Pri súčasných cenách nafty a benzínu by totiž bola neefektívna.

Rezort však pripúšťa, že obrat v jeho postoji môže priniesť zmena na trhu motorových palív, napríklad rapídny pokles cien. "Ak sa zmenia súčasné podmienky na trhu s motorovými palivami, plnenie národných cieľov si vyžiada prehodnotenie uplatňovania možných foriem podpory," povedala vedúca tlačového odboru ministerstva hospodárstva Dagmar Hlavatá. (dc)

Prečo prichádzajú biopalivá?

Európska únia si od postupného zvyšovania podielu biokomponentov v motorových palivách sľubuje zníženie spotreby ropy, a tým aj zníženie energetickej závislosti Európy. Ropy je príliš málo, jej zásoby sa pri súčasnej produkcii odhadujú na 40 rokov, a preto je drahá, navyše ju vlastnia nestabilné štáty. Primiešavanie rastlinných zložiek, bioetanolu z kukurice a metylesteru repky olejnej, do klasických palív by zároveň malo podporiť poľnohospodárstvo v únii a zlepšiť životné prostredie starého kontinentu.

(dc)